bezecka_draha

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

bezecka_drahaBol pubertiak a rýchlosť bola jeho prednosťou. Tréneri mu hovorli, nech sa vykašle na hokej a ide behať. V tých časoch, keď názor trénerov a náhoda, zmenili Jozefovi Kucejovi život, sa ešte nevedelo, že športový talent môže v detstve odhaliť aj génová analýza DNA Sensor.

Po svojich predkoch nededíme len výšku, alebo riziko chorô b, ale aj červené či biele svaly. Jedni sú silové a rýchlostné a druhé zas vydržia dlhodobú záťaž. Hokejista potrebuje oboje. Rýchlosť aj výdrž na celý zápas.Silu na zrýchlenie, akciu a strelu. Bežcovi, ktorému ide o rýchlosť treba tie biele “fast-twitch” svalové vlákna. Maratóncovi zas červené, viac okysličované, svaly.

Zlepšenie výkonnosti až o 15% možno dosiahnuť prispôsobením stravovania a tréningovej záťaže podľa génovej analýzy. Niektorí športovci odmietajú jesť sacharidy. Ďalší sa pred súťažou odvodňujú. Iní sa udržiavajú na grilovanej zelenine. Prečo sú na omyle? Genetický test – Sport Sensor dokáže ukázať presnú potrebu mikroživín, rozdelenie kalórií, 5 faktorov pre ideálny výkon. Vyhodnotí danosti a ponúkne, ako si športový výkon, tréning, stravovanie a životný štýl nastaviť.

 

Jozef Kucej na vrchole kariéry

Jozef Kucej, beh na 400m cez prekážky

Dnes 52-ročný Jozef Kucej reprezentoval Slovensko na 3 olympiádach. Za čias kontinentálnych pretekov si zaslúžil reprezentovať celú Európu. Začínal s hokejom. Tréneri mu však počas každej  letnej prípravy hovorili, nech ide radšej behať. A naozaj, v mladom veku bol absolútnou európskou špičkou v atletike. Trénoval s takými hviezdami akou bola napríklad Jarmila Kratochvílová. Športovú kariéru ukončil po olympiáde v Atlante v roku 1996. Teraz učí na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Zodpovedá za všešportovú prípravu najmladších žiakov osemročného gymnázia a za ich neskoršie triedenie do športov podľa preukázaného talentu.

“Ja som mal veľmi špecifickú športovú cestu. Robil som hokej, ale popri tom som chodil za školu na atletické súťaže. Bez akejkoľvek atletickej prípravy. Pozvali ma reprezentovať moje mesto na krajské preteky, potom som postúpil na celoslovenské. Vtedy mi tréner Zvolenčanov pred štartom poradil: “tam ten je najrýchleší, toho sa drž a pred cieľom ho predbehni.” A vyhral som, bolo z toho veľké haló. Ako majster Slovenska som išiel na majstrovská Československa, kde som dobehol druhý. A keď som končil strednú školu, ponúkli mi možnosť ísť trénovať do Prahy alebo do Bratislavy. Vybral som si Bratislavu, nechal som úplne hokej a až ako 18-ročný som sa začal intenzívne venovať atletike.

Preto si myslím, že deti majú čas sa špecializovať v športe. Mali by mať rôznorodú športovú prípravu a až keď sa u nich naplno prejaví talent pre istý šport, potom ísť do neho naplno. Motivácia je v športe 70% úspechu, preto by rodičia nemali za deti vyberať šport. Na druhej strane, sú výnimočné deti, ktoré majú obrovský dar – rýchlosť! S tými treba začať pracovať čo najskôr.

V tom vidím veľký význam génovej analýzy – určenie pomeru bielych a červených svalových vlákien. Ak by som vedel, že môj zverenec má naozaj veľký pomer rýchlostných svalových vlákien, hneď by som s ním trénoval rýchlostné veci. Keď sa vtedy zanedbá rýchlosť a robia sa len základné športové zručnosti, svalové štruktúry sa  znehodnotia. Ak tréneri v tomto veku nepodchytia dieťa a nerobia to správne, zahodia jeho vzácne predispozície.

Za našich čias sa robila biopsia zo svalu pre zistenie štruktúry svalov. Dnes je možná génová analýza zo slín, ktorá u dieťaťa presne povie, či má viac bielych rýchlostných svalových vlákien alebo skôr vytrvalostných červených. A vtedy aj rodič aj tréner vedia na čom sú. Už by som trénera bral na zodpovednosť, ak v senzitívnom období (8-12 rokov) dieťa nepodchytí a netrénuje rozvoj rýchlostných pohybových schopností. V tomto vidím obrovský význam DNA testovania! Ak sa dar, ktorý dostalo dieťa do vienka zanedbá, jednoducho sa znehodnotí. Biele svalové vlákna postupne zružovejú, až sa napokon premenia na červené a cesty späť už niet. Už nikdy z dieťaťa nebude napríklad šprintér. Naproti tomu, vytrvalosť je trénovateľná, dá sa vydrieť. Ale rýchlosť nie, tá je len geneticky daná.

Ak by som ja vedel v začiatkoch svojej kariéry, aký som typ podľa svalových vlákien, možno by som skôr vedel, akou trénigovou cestou som sa mal poberať. Toto by mi ušetrilo čas, aj úsilie.”