účinky

Vedľajšie účinky liekov sú 5. najčastejšou príčinou smrti

Vedľajšie účinky liekov sú 5. najčastejšou príčinou smrti

účinky

Je dobré poznať svoje presné hodnoty pre toleranciu jednotlivých liekov.

Účinkovali vám lieky inak ako ostatným v okolí? Máte často vedľajšie účinky?

Oficiálne dávkovannie liekov totiž skutočne presne sedí len cca 20% ľudí. Pre ostatných sú dávky buď prisilné alebo slabé alebo vyvolávajú vedľajšie účinky. Napríklad v onkológii sa niektoré lieky ani nesmú predpisovať bez predchádzajúceho genetického testu.

Každý človek reaguje na liek inak

Najprv liek prijmeme, dostane sa k cieľovému orgánu. Potom ho rozpozná príslušný enzým, ktorý liek deaktivuje, odbúra. Obličky ho vyfiltrujú z krvi do moču a telo liek vylúči. Podstatné však je, nakoľko je daný enzým v tele funkčný. Ak máme negetickú poruchu (každý človek má cca 2000 génových defektov), liek sa z tela odbúrava veľmi pomaly alebo vôbec. To môže byť nebezpečné najmä pri dlhodobom úžívaní. Vtedy môže dôjsť k vážnym vedľajším účinkom alebo až k otrave organizmu.

Genetické faktory ovplyvňujú efekt liečby predovšetkým u chorôb ako rakovina, kardiovaskulárne choroby, neurologické poruchy, HIV, astma, diabetes, tuberkulóza a ďalšie. (Otová, Mihalová, 2013, 200 s.)

Lieky, ktoré iba naše telo dokáže aktivovať

Prijímame ich ako neaktívne, ide o tzv. Pro-liečivá. Patria medzi ne napríklad kodeín proti bolesti alebo tamoxifén predpisovaní pri rakovine prsníka. Na rozdiel od kodeínu, kedy buď bolesť prestane alebo nie, pri tamoxiféne netušíme, či je liek účinný. Kým sa neobjavia metastázy. No vtedy je už neskoro. Preto prichádza k slovu personalizovaná terapia na základe DNA testovania. Presne sa zistia účinné dávky liekov a odhalia sa hroziace vedľajšie účinky, či intoxikácia organizmu.

Keď ide o záchranu života

Nevhodné lieky, ktoré spôsobia vážne vedľajšie účinky, sú 5. najčastejšu príčinou smrti v západných krajinách.

Významným príkladom liekov, ktorých účinky môžu byť fatálne v prípade génovej poruchy, sú napríklad warfarin na riedenie krvi, tamoxifén na rakovinu prsníka, antidepresíva, či kodeín. V prípade warfarinu jedna génová porucha môže spôsobiť trombózu, iná porucha nebezpečenstvo krvácania. (Ptáček, Bartúnek, 2014, 188 s.)

Predstavte si, že psychiatrický pacient s ťažkou depresiou dostane lieky, pri ktorých by potreboval niekoľkonásobne vyššie dávkovanie, než je všeobecne odporúčané. Kým sa pokusmi dopracuje s lekárom k správnemu dávkovaniu, môže byť neskoro. Sú prípady, kedy je potrebné nasadiť správnu liečbu okamžite. “Už teraz má psychiatrická farmakogenomika čo povedať nie len vo vede, ale aj v klinickej praxi.” (Raboch, Pavlovský, 2012. 402 s.)

Farmakogenomika a liečba šitá na mieru

Farmakogenomika je odvetvie farmakológie, ktoré sleduje účinnosť liekov a ich prípadnú toxicitu vo vzťahu s genetickou variabilitou osôb. Cieľom je personalizovaná medicína, zvýšenie účinnosti terapie a bezpečnosť. (Otová, Mihalová, 2013, 199 s.)

 

Zdroje:

  1. Otová, B –  Mihalová, R.: Základy biologie a genetiky člověka. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2013. 228 s. ISBN 978-80-246-2109-8.
  2. Ptáček, R. –  Bartúnek, P. a kol.: Etické problémy medicíny na prahu 21. století. Praha : Grada Publishing, 2014. 520 s. ISBN 978-80-247-5471-0.
  3. Raboch,  J. – Pavlovský, P.: Psychiatrie. Praha : Karolinum, 2012. 468 s. ISBN 978-80-246-1985-9.