Alzheimerova choroba obchádza kávičkárov

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je hlavnou príčinou demencie a významým zdravotným problémom 21. storočia. Predpokladá sa, že do roku 2050 dosiahne počet pacientov s demenciou 131 miliónov, teda trojnásobok hlásených v roku 2015 (46 miliónov ľudí žijúcich s demenciou). Rozvinuté krajiny so starnúcim obyvateľstvom budú touto záťažou zrejme zasiahnuté výraznejšie.

Kofeín, kľúčová psychoaktívna zložka kávy, je krátkodobo pôsobiaci neurostimulátor so známymi neuromodulačnými účinkami na mozog. Štúdie uvádzajú, že kofeín môže zlepšiť  schopnosti uvedomovania si a poznávania. Výhodou kofeínu, v tomto období zhoršovania demencie v populácii, je jeho vysoká perorálna biologická dostupnosť – dobre sa vstrebáva po prijatí v strave. 99 % kofeínu sa absorbuje z gastrointestinálneho traktu do krvného obehu 45 minút po požití. Najviac kofeínu obsahuje práve káva.

Alzheimerova choroba a dedičnosť

Patofyziológia Alzheimerovej choroby je založená na hromadení abnormálne zložených proteínov amyloid-β a Tau v mozgu s toxickými následkami. Hromadenie týchto bielkovým v cievach mozgu a v neurónových spletiach prispieva k neurodegenerácii v mozgoch pacientov.

Amyloid-beta prekurzorový proteín

je veľký membránový proteín, ktorý normálne hrá zásadnú úlohu pri raste a oprave neurónov. Avšak neskôr v živote môže poškodená forma ničiť nervové bunky, čo vedie k strate myslenia a pamäti pri Alzheimerovej chorobe.

TAU (Tubulin Associated Unit) proteíny

majú stavebnú funkciu v neurónoch. Sú hojne zastúnené predovšetkých v mozgovej kôre.Medzi ďalšie typické funkcie TAU patria bunková signalizácia, vývoj neurónov, neuroprotekcia a apoptóza (bunková smrť). Predmetom skúmania sú aj iné úlohy TAU, ako napríklad zapojenie do stability chromozómov, interakcia s bunkovým transkriptómom, interakcia s inými cytoskeletálnymi alebo synaptickými proteínmi, zapojenie do myelinizácie alebo do signalizácie inzulínu v mozgu, úloha TAU pri vystavení chronickému stresu a pri depresii.

Riziko podľa génov

Tieto rizikové proteíny sú riadené niekoľkými génmi. Významným genetickým faktorom pre Alzheimerovu chorobu sú mutácie génov. Celoživotné riziko Alzheimerovej choroby je 50 % pre homozygotných nositeľov mutácie APOE4 a 20–30 % pre heterozygotných nositeľov APOE3 a APOE4. Avšak aj bez mutácie APOE vo veku 85 rokov existuje 11–15 % riziko rozvoja Alzheimerovej choroby, čo naznačuje, že Alzheimerova choroba môže mať významnú environmentálnu zložku. Nedávne dôkazy naznačujú, že mnohé faktory životného štýlu, ako cukrovka, strava, socioekonomický stav, vzdelanie, fyzická a duševná aktivita, depresia, fajčenie a príjem alkoholu, môžu ovplyvniť možnosť rozvoja Alzheimerovej choroby a demencie. Rotterdamská štúdia z roku 2015 dokonca preukázala, že eliminácia siedmich najnebezpečnejších rizikových faktorov by mohla znížiť výskyt demencie o 30 %. Pri absencii definitívnej klinickej liečby v súčasnosti je eliminácia týchto modifikovateľných rizikových faktorov najlepším nástrojom na zníženie rizika demencie a Alzheimerovej choroby.

Alzheimerova choroba inšpirovala k štúdiám o pití kávy

Káva, najviac konzumovaný kofeínový nápoj, bola populárnou témou výskumu Alzheimerovej choroby posledných 50 rokov, pričom niekoľko epidemiologických štúdií predpokladá jej neuroprotektívny účinok. Káva obsahuje niekoľko nezávislých neuroprotektívnych zložiek: kofeín, kyselina chlorogénová, kyselina kávová a trigonelín. 

Kofeín

má stimulačné účinky na neurový systém. Obmedzuje vylučovanie melatonínu, čo ovplyvňuje spánok. Pre väčšinu ľudí je návykovou látkou. Po užití dočasne zvýšuje krvný tlak, zvýšuje vylučovanie moču, pri aplikáciu na pokožku zmierňuje svrbenie, zvyšuje svalovú silu a svalovú vytrvalosť.

Kyselina chlorogénová

znižuje poškodenie hematoencefalickej bariéry (ochrannej vrstvy medzi cievnymi kapilárami a mozgovým tkanivom). Objasnenými účinkami kyseliny chlorogénovej sú mierne zvýženie krvného tlaku, regulácia hladiny cukru v krvi a možné protizápalové účinky. Čím je káva menej pražená, tým viac kyseliny chlorogénovej obsahuje. Okrem kávy obsahujú kyselinu chlorogénovú aj zemiaky, broskyne, bambus, ibištek, baklažán.

Kyselina kávová

a fytochemikálie v káve pôsobia ako antioxidačné a protizápalové látky, čím pomáhajú znižovať kognitívny pokles. Kyselina kávová pomáha aj pri športovom výkone. Okrem kávy je obsiahnutá aj vo víne, v hruškách, jablkách, reďkovke, jahodách, kapuste, v niekoľkých bylinkách.

Trigonelín

sa vyskytuje v mnohých rastlinách, napríkladv japonskej reďkovka, v semienkach senovky gréckej, v hrachu, v konopných semienkach, v ovse,v zemiakoch. Trigonelín znížuje oxidačný stre.

Neuroprotektívny účinok kávy

V roku 2022 bol publikovaný súhrn výsledkov 20 klinických štúdií, ktoré podporili názor, že káva má neuroprotektívny účinok na kogníciu proti demencii a Alzheimerovej chorobe; 10 klinických štúdií, ktoré nepodporovali predstavu o neuroprotektívnom účinku kávy; 21 štúdií na zvieracích modeloch, ktoré ukázali, že kofeín je neuroprotektívny.

Spomínané štúdie sledovali pacientov rôzne dlhé časové obdobia, väčšinou 2-4 roky. Ale boli aj také štúdie, ktoré porovnávali výsledky sledovanej skupiny aj po 20 rokoch. Išlo o ľudí starších ako 65 rokov, alebo boli zapojení aj seniori nad 90 rokov. Každá so štúdií mala svoje silné stránky, aj nedostatky. Predovšetkým je problém zovšeobecniť výsledky jednotlivých štúdií, pretože sa jednotlivo zameriavali na úzku skupinu ľudí, ako napríklad bieli muži strednej triedy, ženy v menopauze a pod. Zovšeobecneniu výsledkov a prekážkou jednoznačného konštatovanie neuroprotektívnych účnkov kávy bránia aj iné faktory prostredia, ktoré nemožno oddeliť pri posudzovaní stavu pacientov v priebehu rokov. Ak sledovaná osoba pila viac ako 3 šálky kávy denne a štúdia preukázala, že je toto množstvo pre danú skupinu prospešné, nemusí to platiť pre osobu, ktorá fajčí alebo jej zdravie a génovú aktivitu ovplyvnňujú iné škodlivé návyky. Ako sa zistilo, chronickí konzumenti kávy majú väčšiu pravdepodobnosť zlého životného štýlu so stravou s vysokým obsahom tukov, ktorá je rizikovým faktorom demencie.


Typický klinický obraz demencie zahŕňa poruchu pamäti a pokles schopnosti ovládať svoje správanie narúšajúci každodenné aktivity. Čím sú starší ľudia menej nezávislí a sebestační pri bežných každodenných činnostiach, tým viac sú odkázaní na sociálne služby. Pri demencii so skorým nástupom, o ktorej sa uvádza, že má silnú genetickú zložku je výraznejší deficit pamäti, jazykové, zrakové a exekutívne problémy.