Archívy autora: DNA

snimka-obrazovky-2018-01-22-o-11-13-44

Lieky ma už neotrávia

Lieky ma už neotrávia

snimka-obrazovky-2018-01-22-o-11-13-44Keď som sa dozvedela, že existujú DNA testy, ktoré odhalia riziko chorôb, zdalo sa mi to skvelé. Najviac ma zaujala analýza na lieky. Rakúske laboratóriá majú množstvá certifikátov. A moji známi, lekári, sa tiež vyjadrovali s nadšením. Test analyzuje zo slín účinnosť a odbúrateľnosť 244 liekov z 30 oblastí.

Prečo som sa dala otestovať

Mám pocit, že moje telo sa niekedy správa ako mimozemšťan a medicína si často s mojimi ťažkosťami nevedela diagnosticky rady. A tak som predpokladala, že moje telo bude reagovať aj na niektoré lieky neštandardne. Zo skúsenosti viem, že s liekmi problémy nemám, takmer nikdy nemávam vedľajšie účinky. V detstve som brala obrovské množstvo antibiotík. A vždy mi zabrali lieky na alergiu. Pochybnosti som mala o odbúravaní liečiva v antidepresívach, ktoré dlhodobo užívam. Aj preto som sa nechala otestovať. Zaujímali ma aj lieky, ktoré v budúcnosti možno budem potrebovať.

Keď ide o život je dobré presne vedieť, čo mi najlepšie zaberie, čo mi neprivodí vedľajšie účinky alebo toxikáciu organizmu.

Zlý výber lieku môže byť osudný. Či už ide o psychiatrické diagnózy, rakovinu, hormóny, antibiotiká, lieky na zrážanlivosť… Teraz už viem, aj moji lekári, ktoré lieky môžem, ktoré nie a v akom dávkovaní.

Moje výsledky

Podľa výsledkov sa potvrdilo, že som “lieky friendly”. Len pri veľmi málo liečivách mám zníženú účinnosť. Horšie je to už so schopnosťou odbúravať liečivo. To znamená, že by som mala mať znížené dávkovanie, alebo liek vôbec nebrať. Nájsť k nemu alternatívu – iné liečivo z danej oblasti. U mňa sú najťažšie odbúrateľné lieky z oblasti antipchychotík a antidepresív, antituberkuliká, antimalariká, lieky na epilepsiu, niektoré z liekov na rakovinu, na srdce a z hormónov progesterón.

Našťastie nemám epilepsiu, lebo z liekov na ňu môžem len 2 a aj to so zníženým dávkovaním.

Nepríjemne ma prekvapilo, že antituberkuliká moje telo nevie efektívne odbúravať. V puberte som viac ako pol roka denne brala tieto lieky, preventívne. Lebo napriek negatívnemu nálezu na pľúcach, moje testy na tuberkulózu (mantoux test pred očkovaním) boli vysoko pozitívne. V tom období som mala množstvo zdravotných problémov. Teraz už tuším prečo. Lebo “preventívne” antituberkuliká boli pre mňa vlastne jedom. Škoda, že som to nevedela pred 15 rokmi.

Užitočná je pre mňa informácia, že najznámejší liek na maláriu nie je pre mňa vhodný. Dobre vedieť, keďže mám rodinu v Afrike, a nevediac o výsledkoch Pharmaco Sensoru, by som po ňom zrejme siahla. Teraz viem, že to nie je cesta.

Analýza mi odhalila aj to, že moja pečeň len veľmi pomaly odbúrava progesterón. Takže spozorniem aj v prípade potreby hormonálnej terapie.

Spozornieť by som mala aj pri výbere liekov na rakovinu. Na lieky na spanie sa spoliehať nebudem. A u kožného lekára tiež skontrolujem obsah liečiva pri liekoch a mastiach na kožné infekcie.

Výsledky analýzy Pharmaco Sensor sú podľa mňa obrovským darom. Presvedčili ma a idem šetriť aj na test pre dcéru. Ako mama chcem mať istotu, že v prípade choroby, moja dcéra berie len tie lieky, ktoré jej skutočne zaberajú a neškodia.

Kristína S., Zvolen

účinky

Vedľajšie účinky liekov sú 5. najčastejšou príčinou smrti

Vedľajšie účinky liekov sú 5. najčastejšou príčinou smrti

účinky

Je dobré poznať svoje presné hodnoty pre toleranciu jednotlivých liekov.

Účinkovali vám lieky inak ako ostatným v okolí? Máte často vedľajšie účinky?

Oficiálne dávkovannie liekov totiž skutočne presne sedí len cca 20% ľudí. Pre ostatných sú dávky buď prisilné alebo slabé alebo vyvolávajú vedľajšie účinky. Napríklad v onkológii sa niektoré lieky ani nesmú predpisovať bez predchádzajúceho genetického testu.

Každý človek reaguje na liek inak

Najprv liek prijmeme, dostane sa k cieľovému orgánu. Potom ho rozpozná príslušný enzým, ktorý liek deaktivuje, odbúra. Obličky ho vyfiltrujú z krvi do moču a telo liek vylúči. Podstatné však je, nakoľko je daný enzým v tele funkčný. Ak máme negetickú poruchu (každý človek má cca 2000 génových defektov), liek sa z tela odbúrava veľmi pomaly alebo vôbec. To môže byť nebezpečné najmä pri dlhodobom úžívaní. Vtedy môže dôjsť k vážnym vedľajším účinkom alebo až k otrave organizmu.

Genetické faktory ovplyvňujú efekt liečby predovšetkým u chorôb ako rakovina, kardiovaskulárne choroby, neurologické poruchy, HIV, astma, diabetes, tuberkulóza a ďalšie. (Otová, Mihalová, 2013, 200 s.)

Lieky, ktoré iba naše telo dokáže aktivovať

Prijímame ich ako neaktívne, ide o tzv. Pro-liečivá. Patria medzi ne napríklad kodeín proti bolesti alebo tamoxifén predpisovaní pri rakovine prsníka. Na rozdiel od kodeínu, kedy buď bolesť prestane alebo nie, pri tamoxiféne netušíme, či je liek účinný. Kým sa neobjavia metastázy. No vtedy je už neskoro. Preto prichádza k slovu personalizovaná terapia na základe DNA testovania. Presne sa zistia účinné dávky liekov a odhalia sa hroziace vedľajšie účinky, či intoxikácia organizmu.

Keď ide o záchranu života

Nevhodné lieky, ktoré spôsobia vážne vedľajšie účinky, sú 5. najčastejšu príčinou smrti v západných krajinách.

Významným príkladom liekov, ktorých účinky môžu byť fatálne v prípade génovej poruchy, sú napríklad warfarin na riedenie krvi, tamoxifén na rakovinu prsníka, antidepresíva, či kodeín. V prípade warfarinu jedna génová porucha môže spôsobiť trombózu, iná porucha nebezpečenstvo krvácania. (Ptáček, Bartúnek, 2014, 188 s.)

Predstavte si, že psychiatrický pacient s ťažkou depresiou dostane lieky, pri ktorých by potreboval niekoľkonásobne vyššie dávkovanie, než je všeobecne odporúčané. Kým sa pokusmi dopracuje s lekárom k správnemu dávkovaniu, môže byť neskoro. Sú prípady, kedy je potrebné nasadiť správnu liečbu okamžite. “Už teraz má psychiatrická farmakogenomika čo povedať nie len vo vede, ale aj v klinickej praxi.” (Raboch, Pavlovský, 2012. 402 s.)

Farmakogenomika a liečba šitá na mieru

Farmakogenomika je odvetvie farmakológie, ktoré sleduje účinnosť liekov a ich prípadnú toxicitu vo vzťahu s genetickou variabilitou osôb. Cieľom je personalizovaná medicína, zvýšenie účinnosti terapie a bezpečnosť. (Otová, Mihalová, 2013, 199 s.)

 

Zdroje:

  1. Otová, B –  Mihalová, R.: Základy biologie a genetiky člověka. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2013. 228 s. ISBN 978-80-246-2109-8.
  2. Ptáček, R. –  Bartúnek, P. a kol.: Etické problémy medicíny na prahu 21. století. Praha : Grada Publishing, 2014. 520 s. ISBN 978-80-247-5471-0.
  3. Raboch,  J. – Pavlovský, P.: Psychiatrie. Praha : Karolinum, 2012. 468 s. ISBN 978-80-246-1985-9.
menopauza

Úľava v menopauze: je možná bez rizík?

Úľava v menopauze: je možná bez rizík?

menopauzaPokles produkcie pohlavných hormónov v menopauze sa prirodzene u žien deje okolo päťdesiatky. Hormóny progesterón, estrogén a androgény začínajú v ženskom tele chýbať. Prejavy klimaktéria zvyčajne netreba riešiť  liekmi a náhradnými hormónmi. No sú aj ženy, ktoré potrebujú hormonálnu substitučnú terapiu. Tá však so sebou nesie nie len úľavu, ale aj riziká.

Klasickými prejavmi menopauzy sú:

  • – návaly horúčavy,
  • – depresia,
  • – nočné potenie,
  • – nespavosť,
  • – suchosť vagíny,
  • – tachykardia,
  • – malátnosť,
  • – zníženie libida,
  • – zvýšenie krvného tlaku,
  • – zvýšenie cholesterolu,
  • – rednutie kostí.

 

Niektoré ženy znášajú pokles hormónov veľmi ťažko. Pre navrátenie KVALITY ŽIVOTA, zvažujú hormonálnu substitučnú terapiu. Dopĺňanie hormónov môže mierne zvyšovať riziko rakoviny prsníka a riziko trombózy. Či je hormonálna terapia pre danú ženu vhodná, dokážu prezradiť génové variácie. Testovanie DNA analýzou (Premium Plus Sensor Female alebo Female Health Sensor Dr. Hubera) odhalí riziká rakoviny prsníka a trombózy, vplyv terapie na cholesterol a na osteoporózu.

Výsledok analýzy môže prezradiť, že geneticky má žena vysoké riziko trombózy pri hormonálnej terapii. Vtedy nie je vhodné brať hormóny, hoci by mohli aj znížovať cholesterol a spomaliť osteoporózu. Takáto žena, by mala radšej siahnuť po alternatívnej terapiu s vysokým obsahom phytoestrogénov v strave.

Ak génová analýza ukáže, že ženu hormonálna substitučná terapia neohrozuje, môže sa rozhodnúť pre monoterapiu (iba príjem estrogénu) alebo kombinovanú terapiu (s príjmom progesterónu i estrogénu). Pre výber správnych hormonálnych preparátov, je tu testovanie účinnosti liekov a schopnosti tela odbúrať ich zvyšky – Pharmaco Sensor (ako súčasť testovacieho balíka Premium Plus Sensor Female). Génová analýza žene odhalí, ktoré hormonálne lieky sú pre ňu najvhodnejšie, ale aj to, ktoré pre ňu nie sú účinné alebo jej hrozia predávkovaním.

bezecka_draha

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

bezecka_drahaBol pubertiak a rýchlosť bola jeho prednosťou. Tréneri mu hovorli, nech sa vykašle na hokej a ide behať. V tých časoch, keď názor trénerov a náhoda, zmenili Jozefovi Kucejovi život, sa ešte nevedelo, že športový talent môže v detstve odhaliť aj génová analýza DNA Sensor.

Po svojich predkoch nededíme len výšku, alebo riziko chorô b, ale aj červené či biele svaly. Jedni sú silové a rýchlostné a druhé zas vydržia dlhodobú záťaž. Hokejista potrebuje oboje. Rýchlosť aj výdrž na celý zápas.Silu na zrýchlenie, akciu a strelu. Bežcovi, ktorému ide o rýchlosť treba tie biele “fast-twitch” svalové vlákna. Maratóncovi zas červené, viac okysličované, svaly.

Zlepšenie výkonnosti až o 15% možno dosiahnuť prispôsobením stravovania a tréningovej záťaže podľa génovej analýzy. Niektorí športovci odmietajú jesť sacharidy. Ďalší sa pred súťažou odvodňujú. Iní sa udržiavajú na grilovanej zelenine. Prečo sú na omyle? Genetický test – Sport Sensor dokáže ukázať presnú potrebu mikroživín, rozdelenie kalórií, 5 faktorov pre ideálny výkon. Vyhodnotí danosti a ponúkne, ako si športový výkon, tréning, stravovanie a životný štýl nastaviť.

 

Jozef Kucej na vrchole kariéry

Jozef Kucej, beh na 400m cez prekážky

Dnes 52-ročný Jozef Kucej reprezentoval Slovensko na 3 olympiádach. Za čias kontinentálnych pretekov si zaslúžil reprezentovať celú Európu. Začínal s hokejom. Tréneri mu však počas každej  letnej prípravy hovorili, nech ide radšej behať. A naozaj, v mladom veku bol absolútnou európskou špičkou v atletike. Trénoval s takými hviezdami akou bola napríklad Jarmila Kratochvílová. Športovú kariéru ukončil po olympiáde v Atlante v roku 1996. Teraz učí na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Zodpovedá za všešportovú prípravu najmladších žiakov osemročného gymnázia a za ich neskoršie triedenie do športov podľa preukázaného talentu.

“Ja som mal veľmi špecifickú športovú cestu. Robil som hokej, ale popri tom som chodil za školu na atletické súťaže. Bez akejkoľvek atletickej prípravy. Pozvali ma reprezentovať moje mesto na krajské preteky, potom som postúpil na celoslovenské. Vtedy mi tréner Zvolenčanov pred štartom poradil: “tam ten je najrýchleší, toho sa drž a pred cieľom ho predbehni.” A vyhral som, bolo z toho veľké haló. Ako majster Slovenska som išiel na majstrovská Československa, kde som dobehol druhý. A keď som končil strednú školu, ponúkli mi možnosť ísť trénovať do Prahy alebo do Bratislavy. Vybral som si Bratislavu, nechal som úplne hokej a až ako 18-ročný som sa začal intenzívne venovať atletike.

Preto si myslím, že deti majú čas sa špecializovať v športe. Mali by mať rôznorodú športovú prípravu a až keď sa u nich naplno prejaví talent pre istý šport, potom ísť do neho naplno. Motivácia je v športe 70% úspechu, preto by rodičia nemali za deti vyberať šport. Na druhej strane, sú výnimočné deti, ktoré majú obrovský dar – rýchlosť! S tými treba začať pracovať čo najskôr.

V tom vidím veľký význam génovej analýzy – určenie pomeru bielych a červených svalových vlákien. Ak by som vedel, že môj zverenec má naozaj veľký pomer rýchlostných svalových vlákien, hneď by som s ním trénoval rýchlostné veci. Keď sa vtedy zanedbá rýchlosť a robia sa len základné športové zručnosti, svalové štruktúry sa  znehodnotia. Ak tréneri v tomto veku nepodchytia dieťa a nerobia to správne, zahodia jeho vzácne predispozície.

Za našich čias sa robila biopsia zo svalu pre zistenie štruktúry svalov. Dnes je možná génová analýza zo slín, ktorá u dieťaťa presne povie, či má viac bielych rýchlostných svalových vlákien alebo skôr vytrvalostných červených. A vtedy aj rodič aj tréner vedia na čom sú. Už by som trénera bral na zodpovednosť, ak v senzitívnom období (8-12 rokov) dieťa nepodchytí a netrénuje rozvoj rýchlostných pohybových schopností. V tomto vidím obrovský význam DNA testovania! Ak sa dar, ktorý dostalo dieťa do vienka zanedbá, jednoducho sa znehodnotí. Biele svalové vlákna postupne zružovejú, až sa napokon premenia na červené a cesty späť už niet. Už nikdy z dieťaťa nebude napríklad šprintér. Naproti tomu, vytrvalosť je trénovateľná, dá sa vydrieť. Ale rýchlosť nie, tá je len geneticky daná.

Ak by som ja vedel v začiatkoch svojej kariéry, aký som typ podľa svalových vlákien, možno by som skôr vedel, akou trénigovou cestou som sa mal poberať. Toto by mi ušetrilo čas, aj úsilie.”

m_halinarova_so_synom-kopia

Juniorský šport a sebadisciplína

Juniorský šport a sebadisciplína

Tréneri hovoria aj o alkohole a iných neduhoch u mladých športovcov. Chýba im sebadisciplína a zatvára im to dvere do reprezentácie a kvalitnejších súťaží. Ak juniorský športovec dostane do ruky presnú analýzu, ako sa jeho telo dokáže detoxikovať, ktoré potraviny mu škodia a ktoré podporujú jeho výkonnosť, ľahšie sa donúti k prísnej životospráve športovca. DNA test zo slín odhalí návod ako sa presne stravovať a v čom pritvrdiť v tréningu.m_halinarova_so_synom-kopia

Test DNA vie veci v športe zjednodušiť

Martina Halinárová-Jašicová:

“Na dnešnú mládež číha mnoho nástrah – virtuálny svet, ktorý mládeži uberá pohyb a príliš „sladký“ potravinový svet. Ak rodičia chcú, aby dieťa športovala, nech je dieťa od 5.roku zapísané napr. v hokejovom krúžku/klube. Niekde, kde je menej špecializácie, ale hlavne viac všeobecnej športovej prípravy.

Jasné, že sú športy, kde je už od malička dôležitý dril, ale nie je ich veľa. V 13. roku dieťaťa by mal nastať nárast tréningovej záťaže, aby bol mládežník kvalitne pripravený na to, čo ho čaká v seniorskom veku. Vybrať správny šport pre dieťa v tomto veku, môže pomôcť génová analýza, ktorá odhalí dedičné predispozície podľa druhu svalových vlákien. Či ich dieťa dostalo do vienka pre silový alebo vytrvalostný šport. Génová analýza može napovedať, uľahčiť, vybrať správnu cestu pri tréningu pre zlepšenie fyzickej výkonnosti, ale tá je úzko spojená aj s psychickou výkonnosťou.

Keby som bola teraz v začiatkoch športovej kariéry, určite by mi to pomohlo. V prvom rade v tréningovom procese, a tým aj v mojej športovej výkonnosti. Krv, srdce a DNA sa oklamať nedajú! Niekedy sa trénuje na pocit, ale pritom vaše telo (krv, srdce) môže byť v začiatkoch únavy. Existuje rozdiel v svalových vláknach (rýchlostné, vytrvalostné), a práve vedomosť o tom, aký ste typ, vám ukáže cestu, ktorou v športe ísť. V druhom rade je to vplyv rôznych potravín. Keďže sme každý jedinečný, každý máme iné potreby pre svoje telo.”

Martina Halinárová-Jašicová bola počas biatlonovej kariéry známa aj ako Martina Schwarzbacherová a Martina Jašicová. Slovensko reprezentovala na 5 oplympiádach a 12 majstrovstvách sveta. Ako dieťa mala všešportový talent. Bola bežkyňa na lyžiach a po krátkom tréningu športovej streľby vyhrala Európsky pohár v biatlone a o pol roka neskôr už trénovala v reprezentácii. Na olympiáde v Lillehammeri (1994) získala pre SR prvý olympíjský bod. Je majsterkou Európy z roku 2003. Trénovala mladé biatlonistky. Momentálne pôsobí ako kondičkná trénerka v Armádnom športovom stredisku DUKLA Banská Bystrica.

Martina Halinárová-Jašicová nechala urobiť test Sport Sensor aj svojmu synovi. Správy z analýzy si údajne študuje dokola a dodržiava aj odporučenia stravovania.