Archívy kategórií: Nezaradené

bezecka_draha

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

Rýchlosť je dar, ktorý je hriech u detí zanedbať

bezecka_drahaBol pubertiak a rýchlosť bola jeho prednosťou. Tréneri mu hovorli, nech sa vykašle na hokej a ide behať. V tých časoch, keď názor trénerov a náhoda, zmenili Jozefovi Kucejovi život, sa ešte nevedelo, že športový talent môže v detstve odhaliť aj génová analýza DNA Sensor.

Po svojich predkoch nededíme len výšku, alebo riziko chorô b, ale aj červené či biele svaly. Jedni sú silové a rýchlostné a druhé zas vydržia dlhodobú záťaž. Hokejista potrebuje oboje. Rýchlosť aj výdrž na celý zápas.Silu na zrýchlenie, akciu a strelu. Bežcovi, ktorému ide o rýchlosť treba tie biele “fast-twitch” svalové vlákna. Maratóncovi zas červené, viac okysličované, svaly.

Zlepšenie výkonnosti až o 15% možno dosiahnuť prispôsobením stravovania a tréningovej záťaže podľa génovej analýzy. Niektorí športovci odmietajú jesť sacharidy. Ďalší sa pred súťažou odvodňujú. Iní sa udržiavajú na grilovanej zelenine. Prečo sú na omyle? Genetický test – Sport Sensor dokáže ukázať presnú potrebu mikroživín, rozdelenie kalórií, 5 faktorov pre ideálny výkon. Vyhodnotí danosti a ponúkne, ako si športový výkon, tréning, stravovanie a životný štýl nastaviť.

 

jozejkucej

J. Kucej na vrchole kariéry

Jozef Kucej, beh na 400m cez prekážky

Dnes 52-ročný Jozef Kucej reprezentoval Slovensko na 3 olympiádach. Za čias kontinentálnych pretekov si zaslúžil reprezentovať celú Európu. Začínal s hokejom. Tréneri mu však počas každej  letnej prípravy hovorili, nech ide radšej behať. A naozaj, v mladom veku bol absolútnou európskou špičkou v atletike. Trénoval s takými hviezdami akou bola napríklad Jarmila Kratochvílová. Športovú kariéru ukončil po olympiáde v Atlante v roku 1996. Teraz učí na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Zodpovedá za všešportovú prípravu najmladších žiakov osemročného gymnázia a za ich neskoršie triedenie do športov podľa preukázaného talentu.

“Ja som mal veľmi špecifickú športovú cestu. Robil som hokej, ale popri tom som chodil za školu na atletické súťaže. Bez akejkoľvek atletickej prípravy. Pozvali ma reprezentovať moje mesto na krajské preteky, potom som postúpil na celoslovenské. Vtedy mi tréner Zvolenčanov pred štartom poradil: “tam ten je najrýchleší, toho sa drž a pred cieľom ho predbehni.” A vyhral som, bolo z toho veľké haló. Ako majster Slovenska som išiel na majstrovská Československa, kde som dobehol druhý. A keď som končil strednú školu, ponúkli mi možnosť ísť trénovať do Prahy alebo do Bratislavy. Vybral som si Bratislavu, nechal som úplne hokej a až ako 18-ročný som sa začal intenzívne venovať atletike.

Preto si myslím, že deti majú čas sa špecializovať v športe. Mali by mať rôznorodú športovú prípravu a až keď sa u nich naplno prejaví talent pre istý šport, potom ísť do neho naplno. Motivácia je v športe 70% úspechu, preto by rodičia nemali za deti vyberať šport. Na druhej strane, sú výnimočné deti, ktoré majú obrovský dar – rýchlosť! S tými treba začať pracovať čo najskôr.

V tom vidím veľký význam génovej analýzy – určenie pomeru bielych a červených svalových vlákien. Ak by som vedel, že môj zverenec má naozaj veľký pomer rýchlostných svalových vlákien, hneď by som s ním trénoval rýchlostné veci. Keď sa vtedy zanedbá rýchlosť a robia sa len základné športové zručnosti, svalové štruktúry sa  znehodnotia. Ak tréneri v tomto veku nepodchytia dieťa a nerobia to správne, zahodia jeho vzácne predispozície.

Za našich čias sa robila biopsia zo svalu pre zistenie štruktúry svalov. Dnes je možná génová analýza zo slín, ktorá u dieťaťa presne povie, či má viac bielych rýchlostných svalových vlákien alebo skôr vytrvalostných červených. A vtedy aj rodič aj tréner vedia na čom sú. Už by som trénera bral na zodpovednosť, ak v senzitívnom období (8-12 rokov) dieťa nepodchytí a netrénuje rozvoj rýchlostných pohybových schopností. V tomto vidím obrovský význam DNA testovania! Ak sa dar, ktorý dostalo dieťa do vienka zanedbá, jednoducho sa znehodnotí. Biele svalové vlákna postupne zružovejú, až sa napokon premenia na červené a cesty späť už niet. Už nikdy z dieťaťa nebude napríklad šprintér. Naproti tomu, vytrvalosť je trénovateľná, dá sa vydrieť. Ale rýchlosť nie, tá je len geneticky daná.

Ak by som ja vedel v začiatkoch svojej kariéry, aký som typ podľa svalových vlákien, možno by som skôr vedel, akou trénigovou cestou som sa mal poberať. Toto by mi ušetrilo čas, aj úsilie.”

m_halinarova_so_synom-kopia

Juniorský šport a sebadisciplína

Juniorský šport a sebadisciplína

Tréneri hovoria aj o alkohole a iných neduhoch u mladých športovcov. Chýba im sebadisciplína a zatvára im to dvere do reprezentácie a kvalitnejších súťaží. Ak juniorský športovec dostane do ruky presnú analýzu, ako sa jeho telo dokáže detoxikovať, ktoré potraviny mu škodia a ktoré podporujú jeho výkonnosť, ľahšie sa donúti k prísnej životospráve športovca. DNA test zo slín odhalí návod ako sa presne stravovať a v čom pritvrdiť v tréningu.m_halinarova_so_synom-kopia

Test DNA vie veci v športe zjednodušiť

Martina Halinárová-Jašicová:

“Na dnešnú mládež číha mnoho nástrah – virtuálny svet, ktorý mládeži uberá pohyb a príliš „sladký“ potravinový svet. Ak rodičia chcú, aby dieťa športovala, nech je dieťa od 5.roku zapísané napr. v hokejovom krúžku/klube. Niekde, kde je menej špecializácie, ale hlavne viac všeobecnej športovej prípravy.

Jasné, že sú športy, kde je už od malička dôležitý dril, ale nie je ich veľa. V 13. roku dieťaťa by mal nastať nárast tréningovej záťaže, aby bol mládežník kvalitne pripravený na to, čo ho čaká v seniorskom veku. Vybrať správny šport pre dieťa v tomto veku, môže pomôcť génová analýza, ktorá odhalí dedičné predispozície podľa druhu svalových vlákien. Či ich dieťa dostalo do vienka pre silový alebo vytrvalostný šport. Génová analýza može napovedať, uľahčiť, vybrať správnu cestu pri tréningu pre zlepšenie fyzickej výkonnosti, ale tá je úzko spojená aj s psychickou výkonnosťou.

Keby som bola teraz v začiatkoch športovej kariéry, určite by mi to pomohlo. V prvom rade v tréningovom procese, a tým aj v mojej športovej výkonnosti. Krv, srdce a DNA sa oklamať nedajú! Niekedy sa trénuje na pocit, ale pritom vaše telo (krv, srdce) môže byť v začiatkoch únavy. Existuje rozdiel v svalových vláknach (rýchlostné, vytrvalostné), a práve vedomosť o tom, aký ste typ, vám ukáže cestu, ktorou v športe ísť. V druhom rade je to vplyv rôznych potravín. Keďže sme každý jedinečný, každý máme iné potreby pre svoje telo.”

Martina Halinárová-Jašicová bola počas biatlonovej kariéry známa aj ako Martina Schwarzbacherová a Martina Jašicová. Slovensko reprezentovala na 5 oplympiádach a 12 majstrovstvách sveta. Ako dieťa mala všešportový talent. Bola bežkyňa na lyžiach a po krátkom tréningu športovej streľby vyhrala Európsky pohár v biatlone a o pol roka neskôr už trénovala v reprezentácii. Na olympiáde v Lillehammeri (1994) získala pre SR prvý olympíjský bod. Je majsterkou Európy z roku 2003. Trénovala mladé biatlonistky. Momentálne pôsobí ako kondičkná trénerka v Armádnom športovom stredisku DUKLA Banská Bystrica.

Martina Halinárová-Jašicová nechala urobiť test Sport Sensor aj svojmu synovi. Správy z analýzy si údajne študuje dokola a dodržiava aj odporučenia stravovania.

pupava

Liek na alergiu neexistuje, kľúčom je prevencia

Liek na alergiu neexistuje, kľúčom je prevencia

8. júl – Svetový deň alergií (od r. 2005): informovanosť a prevencia.

Alergia je porucha imunitného systému. Keďže imunita leží v našich slizniciach, z toho 70% v tráviacom trakte, alergie často spôsobuje to, čo a kedy jeme. Základ máme v génoch, ale to, či sa alergia prejaví záleží na životnom štýle a stravovaní. O prejave génov sa rozhoduje už v tehotenstve a v prvých mesiacoch bábätka. Už vtedy sa začína prevencia.

Podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) má na viac ako 40% slovenskej populácie alergiu. Najčastejšou je alergická nádcha. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie na svete a približne 300 miliónov ľudí trpí na astmu. Astma je zároveň najčastejšie chronické ochorenie u detí. Alergie zodpovedajú za približne 250 tisíc predčasných úmrtí.

Alergia je precitlivenosť imunitného systému na cudzorodé látky, ktoré zvyčajne nie sú nebezpečné (alergény). Imunitný systém tvorí protilátky na alergény pri prvom kontakte. Každý nasledujúci kontakt už sprevádza ochranná reakcia (symptóm).

Keď sa alergia podchytí čo najskôr, dá sa jej predchádzať a zmierňovať jej prejavy. Môže sa totiž rozvinúť kedykoľvek v živote. Génová analýza je preto ideálnym nástrojom prevencie. Podľa vzorky krvi sa dozviete svoju citlivosťna viac ako 100 alergénov (potraviny, pele kvetín a stromov, roztoče, šváby, hmyz, srsť/koža/exkrementy zvierat, chemické látky, liečivá, konzervanty). Zistíte, ktorým potravinám sa vyhýbať, aby sa u vás alergia nerozvinula.

Výhodou genetického testu Allergy Sensor je predovšetkým to, že pacient nie je vystavený žiadnym alergénom, a tak mu nehrozí priama alergická reakcia. Testujeme iba vzorku krvi, nepicháme alergény priamo pacientovi. A nemôže dôjsť ku kontaminácií inými alergénmi.

Vaša DNA  určuje profil citlivosti na alergény.  Allergy Sensor umožňuje zistiť prípadné krížové, či viacnásobné reakcie. Napr. ľudia alergickí na brezový peľ často netolerujú jedlo z podobnými látkami (napr. jablká, mrkvu alebo zeler).

Svetový deň alergií má zvýšiť informovanosť o alergiách a podporiť prevenciu znižovaním alergénov.

skrutkovnica

Ako ovplyvňujú gény náš život

Ako ovplyvňujú gény náš život

Ľudské telo pozostáva asi z 50 biliónov jednotlivých buniek a tie ukrývajú naše gény. Vo väčšine buniek sa nachádza bunkové jadro, v ňom chromozómy. Chromozóm pozostáva z jednej “celkom tesne navzájom zvinutej” nite, tzv. dvojitej skrutkovice DNA. Každý človek nesie v sebe asi 2000 génových defektov alebo variácií, ktoré spolu ovplyvňujú jeho zdravie.

DNA je vlastne genetický kód, stavebný plán ľudského tela. Pozostáva z 3, 2 miliardy písmen a asi 1% tohto kódu nazývame gény. Gén je predpis pre telo a väčšinou má len jednu určitú funkciu. Tak existujú gény, ktoré hovoria telu ako má produkovať modré farbivo, ktoré potom vedie k modrým očiam. Existujú tiež gény, ktoré hovoria telu, ako má v čreve rozkladať potraviny, aby napokon získalo živiny.

Genetické defekty v nás

Žiaľ nie sú naše gény bezchybné a každý z nás je nositeľom určitých génových defektov. Zdedili sme ich po našich rodičoch alebo sa náhodne vytvorili a teraz negatívne ovplyvňujú naše zdravie. Tieto génové variácie sa vyskytujú veľmi často. Sú to len jednoduché zmeny písmen v našom genetickom kóde. Rozličné variácie oslabujú náš imunitný systém, zvyšujú riziko srdcového infarktu alebo nám dajú zlé oči. Samozrejme, každý z nás nesie iné variácie, čo vedie k tomu, že niektorí ľudia majú zvýšené riziko infarktu a iní napr. intoleranciu na laktózu. Choroby, ktoré sa v určitých rodinách vyskytujú častejšie, sú dobrým príkladom toho, že individuálne riziko ochorenia môže byť od rodiny k rodine rôzne.

Tieto génové variácie môžu ovplyvniť naše zdravie, ale v mnohých prípadoch nepredstavujú skutočnosť, že chorobu dostaneme. Ide len o zvýšené riziko ochorenia. Či choroba prepukne, závisí od vonkajších vplyvov a od životného štýlu. Ak nejaká osoba netoleruje laktózu, je dovtedy zdravá, pokiaľ nepožíva žiadne mliečne výrobky. K ťažkostiam dochádza až vtedy, keď sa vyskytnú určité vplyvy životného prostredia, v tomto prípade je to príjem laktózy prostredníctvom potravy. Tak je to aj pri iných chorobách. Ak je defektný gén, ktorý reguluje príjem železa, zvyšuje sa riziko poruchy ukladania železa a je nutná preventívna zmena životného štýlu, aby sa chorobe predišlo alebo možno úplne zabránilo.

Génové mutácie

Experti odhadujú, že každý človek nesie v sebe asi 2000 génových defektov alebo variácií, ktoré spolu ovplyvňujú jeho zdravie a telo a v mnohých prípadoch sú spúšťačom choroby. Rozmanitosť vplyvov môže vyvolať zmeny v našich génoch (tiež nazývané mutácie). Mutácie môžu zriedkavo pôsobiť pozitívne, väčšinou avšak funkciu génu rušia a naše zdravie ovplyvňujú negatívne.

Príčinami génových mutácií môžu byť: rádio aktivita, grilované jedlo, výfukové plyny, UV-žiarenie. Tieto vplyvy môžu počas celého života meniť jednotlivé gény a narušiť ich funkciu, avšak väčšinu génových variácií dostávame zdedené od našich rodičov.

Každé embryo obdrží po oplodnení vajíčka polovicu génu otca a polovicu génu matky, ktoré spoločne vytvoria nového človeka s niektorými vlastnosťami každého z rodičov. Týmito génmi sa odovzdávajú žiaľ aj génové defekty, a tak dochádza k tomu, že napr. jeden polymorfizmus, ktorý spôsobuje srdcový infarkt, sa odovzdá z otca na syna a ďalej na vnuka a v každej generácii vedie k ochoreniu. Či však bude génový defekt odovzdaný, ovplyvňuje náhoda, takže sa môže stať, že niektorí vnuci génový defekt majú a iní zase nie.

Týmto spôsobom je každý človek jedinečný a zhromaždením a kombináciami rozličných génových variácií má každá osoba iné zdedené zdravotne slabé alebo silné stránky. S pomocou najnovších technológií je teraz konečne možné, jednotlivé gény vyšetriť a odčítať z nich vlatné, celkom osobné zdravotné riziká. S týmito vedomosťami môžeme prijať preventívne opatrenia a ochoreniam v mnohých prípadoch zabrániť. Toto je ďalší krok preventívnej medicíne a nová generácia zdravotníckej starostlivosti.

dna-blog-sport-dieta-id

Vyberám správny šport pre svoje dieťa

Vyberám správny šport pre svoje dieťa

Po predkoch nededíme len výšku, alebo riziko chorôb, ale aj červené či biele svaly. Jedni sú silové a rýchlostné a druhé zas vydržia dlhodobú záťaž. Hokejista potrebuje oboje. Výdrž na celý zápas i silu na zrýchlenie, akciu a strelu. Bežcovi, ktorému ide o rýchlosť treba tie biele “fast-twitch” svalové vlákna. Vzpieračovi zas iba červené, viac okysličované, svaly.

Virtuálny a presladený svet mládeže

Pokles kondičky dnešných detí potvrdí každý telocvikár. Nemusí byť ani profesionálny klubový tréner. Môže za to náš rýchly a pohodlný životný štýl. Omnoho viac času trávia deti pred televízorom a monitorom počítača ako na dvore s rovesníkmi. Do školy a zo školy ich rodičia vozia. Ak dieťa chodí na nejaký šport, má často problém so životosprávou. Tréneri hovoria aj o alkohole a iných neduhoch u mladých športovcov, ktorým to zatvára dvere do reprezentácie a kvalitnejších súťaží. Ak má človek motiváciu v športe rásť a dostane do ruky presnú analýzu, ako sa jeho telo dokáže detoxikovať, ktoré potraviny mu škodia a ktoré naopak podporujú jeho výkonnosť, ľahšie sa donúti k prísnej životospráve športovca. Stačí dať otestovať svoje sliny. DNA test vo výsledku odhalí návod ako sa presne stravovať a kde pritvrdiť v tréningu.

Hlavne nech sa hýbu, ale v puberte už treba zabrať

U malých detí je dôležité, aby sa hýbali. Netreba ešte špekulovať pri akom športe raz dieťa skončí. Ak rodičia chcú, aby dieťa športovalo, môžu ho zapísať príklad do hokejového krúžku. Podstatná je  všeobecneá športová príprava.  Ak šport decko baví a má talent, okolo 12. roku prichádza zlom, kedy sa treba rozhodnúť pre druh športu, v ktorom už chce dieťa dosahovať perfektné výsledky a rásť. Vybrať správny šport pre dieťa v tomto veku, môže pomôcť génová analýza SPORT SENSOR, ktorá odhalí dedičné predispozície podľa druhu svalových vlákien. Či ich dieťa dostalo do vienka pre silový alebo vytrvalostný šport. V prvom rade DNA test odhalí talent na druh športu, ukáže najvhodnejšiu stratégiu pre tréning a najideálnejšiu stravu pre daného jednotlivca. Keďže sme každý jedinečný, máme iné potreby pre svoje telo. A súťaže dnes vyhráva predovšetkým BIOCHÉMIA a GENETIKA.