Crohnova choroba sa dá predpovedať z génov

Crohnova choroba

Skratkou IBD sa medzinárodne označuje skupina zápalových ochorení tráviaceho traktu (Inflammatory Bowel Disease) – Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Nie je presne známe, čo spôsobuje ulceróznu kolitídu alebo Crohnovu chorobu. Všetko však nasvedčuje súhre genetiky (dedičnosť) a environmentálnych faktorov (strava, stres, užívanie určitých liekov, fajčenie…).

Existuje niekoľko typov Crohnovej choroby a každý z nich sa líši podľa časti tráviaceho traktu, ktorú ovplyvňuje (od úst až po konenčík). Pri postihnutí hrubého čreva sa ochorenie označuje ako Crohnova kolitída, často zamieňaná za ulceróznu kolitídu. Ďalšími typmi Crohnovej choroby sú Ileokolitída (zasahuje koncovú časť tenkého čreva a časť hrubého čreva), Ileitída (zápal iba koncovej časti tenkého čreva), Jejunoileitída (zahŕňa hornú časť tenkého čreva), Gastroduodenálna Crohnova choroba (zahŕňa pažerák, žalúdok a/alebo hornú časť tenkého čreva). Ak Crohnova choroba postihuje mnoho oblastí v celom tráviacom trakte, nemusí úhľadne spadať do jednej z klasifikácií.

Ulcerózna a Crohnova kolitída

Kolitída je všeobecný pojem, ktorý znamená zápal v hrubom čreve – tubulárnom orgáne, ktorý spája tenké črevo s konečníkom. Crohnova choroba je len jednou z možných príčin kolitídy. Napríklad kolitída môže byť spôsobená infekciou parazitom, vírusom alebo baktériou. Môže tiež vyplynúť z ischémie (nedostatok prietoku krvi) alebo sa môže vyskytnúť ako vedľajší účinok radiačnej terapie. Niektoré z týchto foriem kolitídy sú akútne, čo znamená, že sa objavia náhle a často je liečba úspešná. Ale kolitída, ktorá je spôsobená IBD, ako Crohnova kolitída, sa považuje za chronickú – môže prejsť do remisie alebo sa liečbou môže zlepšiť, ale nikdy sa nevylieči.

Diagnóza Crohnovej kolitídy neznamená, že Crohnova choroba nikdy neovplyvní tenké črevo alebo iné oblasti tráviaceho traktu. Znamená to len, že tam momentálne nie je. Ak ochorenie postihne aj iné časti tráviaceho traktu, diagnóza sa zmení. Napríklad, ak sa zistí, že okrem hrubého čreva je postihnuté aj ileum (tenké črevo), bude diagnostikovaná ileokolitída – jedna zo štyroch ďalších foriem Crohnovej choroby.

Niektoré z týchto príznakov sa bežne vyskytujú pri iných ochoreniach, takže nemusia byť okamžite rozpoznané ako Crohnova kolitída. Tento stav, ktorý sa niekedy nazýva granulomatózna kolitída, predstavuje 20 % všetkých Crohnových diagnóz. Napriek tomu, že má podobný názov, tento stav nie je rovnaký ako ulcerózna kolitída.

Rozdiely medzi Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou

Môže byť ťažké rozlíšiť Crohnovu kolitídu od ulceróznej kolitídy a iných podobných stavov. Crohnova kolitída a ulcerózna kolitída sú odlišné stavy a na ich rozdieloch záleží, pokiaľ ide o diagnostiku a liečbu.

Príznaky Crohnovej kolitídy:

  • hnačka (často krvavá),
  • strata telesnej hmotnosti,
  • bolesť brucha,
  • absces alebo hnis v hrubom čreve,
  • silná bolesť brucha,
  • bolestivé pohyby čriev,
  • hnis vytekajúci cez konečník,
  • horúčka,
  • nevoľnosť,
  • zvracanie,
  • fistula (abnormálny priechod medzi dvoma trubicovitými orgánmi alebo medzi trubicovitým orgánom a vonkajšou časťou tela – medzi črevom a močovým mechúrom, vagínou, kožou alebo inou časťou čreva).

Crohnova kolitída:

  • zápalové ložiská medzi oblasťami zdravého tkaniva
  • dlažničkový vzhľad črevnej steny
  • zápal je hlboko v hrubom čreve

Ulcerózna kolitída:

  • zápal je nepretržitý (žiadne zdravé tkanivo)
  • žiadny vzhľad čriev ako dlažobné kocky
  • zápal je v plytkých vrstvách

Ulcerózna kolitída je chronický stav, ktorý môže ovplyvniť kvalitu života človeka.

Liečba však môže pomôcť navodiť remisiu a znížiť závažnosť symptómov. Väčšina ľudí potrebuje neustále lieky a zmenu životného štýlu, zatiaľ čo u iných je nevyhnutná operácia. Súčasné štúdie sa zameriavajú na lepšie pochopenie biologických procesov, ktoré riadia ochorenie. Ich cieľom je  vývoj stratégií, ktoré môžu pomôcť zabrániť progresii ochorenia.

SPÚŠŤAČE IBD

IBD sa považuje za autoimunitné ochorenie, čo znamená, že je súčasťou skupiny porúch, pri ktorých imunitný systém mylne identifikuje zdravú bunku, tkanivo alebo látku v tele ako nebezpečnú. Potom vytvorí špecializované bunky nazývané protilátky, ktoré ho napadnú a zničia. Podľa štúdie z roku 2021 zdieľa ulcerózna kolitída genetickú architektúru aj s roztrúsenou sklerózou, ďalšou autoimunitne sprostredkovanou chorobou,.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: STRAVA

Strava môže spustiť IBD. Výskum z roku 2019 ukázal účinky stravy s vysokým obsahom rafinovaných sacharidov, polotovarov a červeného mäsa, s príliš málo ovocím, zeleniny a celozrnných produktov na pravdepodobnosť vzniku IBD. Štúdia z roku 2021 tiež zistila, že strava s nízkym obsahom tuku a vysokým obsahom vlákniny môže znížiť zápalové markery pri IBD, čo vedie k zlepšeniu kvality života.

Z dlhodobého hľadiska môže množstvo rafinovaných uhľohydrátov prítomných v „strave západného typu (WSD) zmeniť črevnú mikroflóru, čím sa zvyšuje riziko mnohých chorôb vrátane IBD. Predpokladá sa, že vplyv má aj črevný mikrobióm – bazilión baktérií, ktoré žijú vo tráviacom trakte. V skutočnosti štúdia z roku 2020 publikovaná v časopise Frontiers of Medicine zistila, že nielenže sa črevné baktérie ľudí s IBD líšili od mikrobiómu ľudí bez IBD, ale líšili sa aj medzi ľuďmi s ulceróznou kolitídou a ľuďmi s Crohnovou chorobou. Štúdia ukázala, že fekálna mikroflóra ľudí na špecifickej uhľohydrátovej strave mala vyšší index biodiverzity – zdravšie črevné prostredie – ako ľudia, ktorí jedli rafinované sacharidy, polotovary, veľa červeného mäsa a nemali dostatok ovocia, zeleniny a celozrných produktov.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: LIEKY

Štúdia z roku 2016 zistila, že užívanie antibiotík v detstve a čase dospievania zvyšuje riziko IBD, najmä Crohnovej choroby. Časté používanie nesteroidných protizápalových liekov (ako ibuprofén) môže zvýšiť riziko ulceróznej kolitídy alebo Crohnovej choroby a môže zhoršiť príznaky u ľudí, ktorí už majú jeden z týchto stavov.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: MESTSKÝ ŽIVOT

Štúdia z roku 2017 preukázala, že ľudia žijúcivo vidieckych domácnostiach môžu mať nižšie riziko ulceróznej kolitídy aj Crohnovej choroby oproti ľuďom v mestských sídlach. Porovnania sa týkajú: veľkosti populácie, hustoty obyvateľstva, hospodárskych a sociálnych faktorov a životného štýlu.

Fajčenie má silnejšie spojenie s Crohnovou chorobou než s ulceróznou kolitídou. Štúdia z roku 2021 zistila u fajčiarov 2,3-násobné riziko ulceróznej kolitídy. Iná štúdia tiež z roku 2021 zistila potenciálnu pozitívnu súvislosť medzi ulceróznou kolitídou a vekom, kedy osoba začala fajčiť.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: STRES

Štúdia z roku 2016 zistila obojsmerný vzťah medzi stresom a depresiou a IBD. Štúdia z roku 2022 tiež zistila, že zápal v centrálnom nervovom systéme môže vyvolať depresívne symptómy. Odborníci sa domnievajú, že os črevo-mozog hrá kľúčovú úlohu v progresii ochorenia a recidíve symptómov IBD.

Ďalšie možné spúšťače:

  • život v mimoriadne hygienickom prostredí počas detstva,
  • nedostatok vitamínu D,
  • infekcie,
  • niektoré lieky, ako je hormonálna terapia,
  • znečistenie vzduchu.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: GENETIKA

Keďže jednovaječné dvojčatá (monozygotné) zdieľajú rovnaký genetický materiál, štúdie takýchto dvojčiat pomáhajú výskumníkom pochopiť, ktoré spúšťače sú génetické a ktoré sú výsledkom faktorov prostredia. U neidentických (dizygotných) dvojčiat sú miery rizika nižšie pre obe formy IBD.

Hoci etiológia IBD zostáva neznáma, epidemiologické a genetické údaje naznačujú, že IBD je spúšťané environmentálnymi faktormi u geneticky predisponovaných jedincov. Genetická zložka IBD bola analyzovaná pomocou celogenómových asociačných štúdií. U európskych predkov a pacientov z iných etník bolo identifikovaných viac ako 240 rizikových génových lokusov(miest v DNA). Väčšina týchto rizikových lokusov je spoločná pre Crohnovu chorobu aj ulceróznu kolitídu s podobnými účinkami. Medzi inými boli už dávnejšie opísané niektoré nezávislé signály v oblasti ľudského leukocytového antigénu (HLA).

Súvisiace varianty genetického rizika spojené s IBD sa medzi populáciami líšia. Napríklad gén NOD2 bol spojený s Crohnovou chorobou v niektorých európskych populáciách, ale dôkazy v škótskej populácii boli nižšie. Známe biologické zdroje heterogenity medzi populáciami zahŕňajú rozdiely v dôsledku variácií vo frekvencii alel (napríklad v géne NOD2), vo veľkosti účinku (napríklad gény TNFSF15 a ATG16L1) alebo v kombinácii účinku a frekvencii (napríklad gény IL23R a IRGM) .

8–12 % pacientov s IBD hlási pozitívnu rodinnú anamnézu. Crohnova choroba môže vykazovať častejší rodinný vzor ako ulcerózna kolitída. Štúdia z roku 2018 uviedla, že mať prvostupňového príbuzného s IBD (ako je rodič, súrodenec alebo potomok) zvyšuje riziko vzniku IBD. Mnoho ľudí s IBD však nemá žiadnu rodinnú anamnézu.

Etnická príslušnosť

Frekvencia IBD je oveľa vyššia v určitých etnických skupinách. Aškenázska židovská populácia má štvornásobne zvýšené riziko IBD. IBD je tiež bežnejšie u bielych ľudí než u ľudí afrického a ázijského pôvodu. Metaanalýza však ukázala vyšší výskyt u ľudí juhoázijského pôvodu, ktorí zmenili svoje prosredie a presťahovali sa do Británie a do Kanady. V tomto prípade môžu faktory prostredia hrať významnejšiu úlohu ako iné spúšťače.

Predpokladá sa, že zápalové ochorenie čriev je bežnejšie u belochov, ale môže sa vyvinúť u každého a v skutočnosti môže byť nedostatočne hlásené u ľudí inej farby pleti.

Rod

Vo všeobecnosti IBD postihuje mužov aj ženy rovnako. Avšak u osôb s diagnózou ulceróznej kolitídy vo vyššom veku je pravdepodobnejšie, že ide o mužov. Ulceratívna kolitída aj Crohnova choroba sú zvyčajne diagnostikované pred 30. rokom života. Niektorí ľudia sú však diagnostikovaní vo veku 50 rokov alebo neskôr.

Viac prípadov ako sa predpokladalo

Nové výsledky štúdie zadanej britskou spoločnosťou Crohn’s & Colitis ukázali, že počet ľudí žijúcich s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou (ako aj neklasifikovanou IBD) bol  Británii značne podhodnotený. Výskum, ktorý uskutočnili vedci z University of Nottingham a ktorý financovali Crohn’s & Colitis UK a Celiac UK, ukazuje, že prevalencia Crohnovej choroby a kolitídy v populácii Spojeného kráľovstva je oveľa vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo. Výsledky štúdie zverejnené v marci 2022 ukazujú, že v tejto krajine žije viac ako pol milióna ľudí (1 z 123 obyvateľov), čo je takmer dvojnásobok oproti odhadovaných 300 000.

DIAGNOSTIKA

Ak Crohnova choroba postihuje mnoho oblastí v celom tráviacom trakte, nemusí diagnóza spadať do jedinej z klasifikácií. Preto sa aj diagnostika vykonáva naprieč tráviacou sústavou:

  • Kolonoskopia – Dlhá ohybná trubica s kamerou a svetlom sa zavedie do hrubého čreva cez konečník. Súčasťou môže byť odobratie malej vzorky tkaniva (biopsia).
  • Horná endoskopia: Podobný nástroj sa zavádza cez ústa až dole do žalúdka a do časti tenkého čreva. Odoberá sa viac biopsií.
  • Kapsulová endoskopia: Prehltnutie fotoaparátu veľkosti pilulky, ktorý zaznamenáva snímky, keď kamera prechádza tráviacou sústavou.
  • Abdominálna počítačová tomografia (CT): Obrázky ukazujú prierezový pohľad na črevo a môžu odhaliť krvácanie, obštrukcie a iné príznaky IBD.
  • Krvné testy: Laboratórne sa kontroluje počet červených a bielych krviniek a zápalové markery.
  • Testy stolice: Laboratórium kontroluje prítomnosť krvi, bakteriálnej infekcie a parazitov v stolici.

LIEČBA

Diéta a lieky zvyčajne stačia na zvládnutie nekomplikovaných prípadov IBD. Komplikácie si môžu vyžadovať chirurgický zákrok.

Diéta

Strava je dôležitou súčasťou zvládania IBD. Žiadna diéta však nefunguje univerzálne pre každého. Je nevyhnutné experimentovať, aby osoba zistila, čo je pre ňu najlepšie. Odporúča sa jesť 4-6 malých jedál denne, mať bohatý pitný režim (pomalé pitie a pitie bez slamky, aby sa predišlo prehĺtaniu vzduchu a plynatosti). Denník potravín pomáha zistiť, aké potraviny spúšťajú ťažkosti.

Niektoré druhy potravín (napr. ovocie so semenami a šupkou, mliečne výrobky) bývajú problematické. Iné (napr. ryby, rafinované obilniny) bývajú „bezpečné“. Pretože sa možno bude musieť pacient vyhnúť niektorým druhom zdravých potravín, pravdepodobne bude musieť užívať výživové doplnky.

Lieky

Z bežných liekov, ktoré sa využívajú aj pri iných diagnózach, sa pri IBD predpisujú lieky, ktoré môžu pomôcť kontrolovať zápal; lieky, ktoré znižujú autoimunitnú aktivitu; lieky, ktoré menia imunitnú odpoveď; lieky na liečbu bakteriálnych infekcií. Pokrokom v liečbe IBD sú tzv. biologické lieky. Využívajú sa pri stredne ťažkej ​​až ťažkej ​​Crohnovej chorobe. Ide o proteíny, ktoré sú vyrobené zo živých organizmov. Zameriavajú sa na špecifické procesy v tele, ktoré spúšťajú zápal. Buď pôsobia proti inému proteínu (spôsobujúcemu zápal) alebo zabraňujú pohybu bielych krviniek do čreva. Vďaka týmto novším biologickým liekom sa zdá, že počet chirurgických zákrokov klesá. Biologické lieky lepšie kontrolujú zápal, takže môžu pacientom pomôcť vyhnúť sa operácii, ktorú by inak potrebovali. Pri tomto prístupe pomáhajú identifikované biomarkery – látky v krvi pacienta nasmerovať na správnu liečbu a predísť zníženiu účinnosti biologických liekov. Niektorí ľudia s Crohnovou chorobou totiž nesú genetický marker nazývaný ľudský leukocytový antigén (HLA – DQA1*05), ktorý by spôsobil tvorbu protilátok proti liečivu.

Operácia je poslednou možnosťou, keď dôjde ku komplikáciám, ako sú obštrukcia čriev, absces, fistula, nadmerné krvácanie, črevná ruptúra ​​(keď sa v stene tráviaceho traktu vytvorí diera), toxický megakolón (keď sa zápal rozšíri do hlbších vrstiev hrubého čreva a spôsobí narušenie pohyblivosti a rozšírenie čreva).


Testovanie génov dokáže zistiť náchylnosť k prepuknutiu IBD. Výsledky môžu byť nápomocné pri rozpoznaní prvých príznakov a pri včasnej diagnostike. Génová analýza môže uľahčiť výber vhodných potravín. Zároveň preverí  individuálnu účinnosť liekov a ich možné vedľajšie účinky.