Pravidelne pribúdajú desiatky štúdií skúmajúce vzťahy medzi rôznymi faktormi životného štýlu a génmi, ktoré spôsobujú, že je rakovina dedičná. Pre rôzne druhy rakoviny sú typické gény ovplyvňujúce rast a množenie buniek. Formou prevencie je aj testovanie DNA. K najlepšie preskúmaným oblastiam onkológie po genetickej stránke patria: rakovina prsníka, rakovina krvi, rakovina pľúc, rakovina prostaty, či rakovina pľúc.
Nie je možné zmeniť gény, ktoré dedíme. Z výskumu rizikových génov, ale budú mať úžitok pacienti, ktorí vďaka genetickému testovaniu predídu rozvoju rakoviny. Štúdie publikované začiatkom roka 2021 ukazujú význam zhromažďovania vzoriek pacientov (bio-bankingu) pre ďalší výskum génových mutácií zvyšujúcich riziko rakoviny. Je dôležité si uvedomiť, že ľudia dedia zvýšené riziko rakoviny, nie samotnú chorobu. Nie u všetkých ľudí, ktorí dedia mutácie v týchto génoch, sa vyvinie rakovina.
Štúdia identifikovala 9 špecifických génov rizikových pre rakovinu prsníka
Výskumný tím Lambe Institute Národnej univerzity Írska v Galway spolupracoval na kľúčovej medzinárodnej štúdii o riziku rakoviny prsníka, ktorá bola publikovaná 20. januára 2021 v časopise New England Journal of Medicine. Inštitút spolupracoval na štúdii BRIDGES (Breast Cancer Risk after Diagnostic Gene Sequencing) vedenej Univerzitou v Cambridge. Štúdia BRIDGES testovala 34 potenciálnych „rizikových“ génov zo 60 466 prípadov rakoviny prsníka na celom svete a 53 461 kontrolných pacientov, ktorí rakovinu prsníka nemali. Štúdia zistila, že varianty v deviatich génoch súviseli s rizikom rakoviny prsníka (ATM, BRCA1, BRCA2, CHEK2, PALB2, BARD1, RAD51C, RAD51D, TP53).
Profesor Michael Kerin z Univerzity v Cambridge vysvetľuje, čo priniesli výsledky výskumu:
„Môžeme identifikovať v rodinách ich členov s abnormálnymi génmi, ktoré ich vystavujú vyššiemu riziku vzniku rakoviny prsníka. Včasný skríning a chirurgické zákroky s cieľom predĺžiť život rizikovej osoby znižujú riziko prepuknutia rakoviny prsníka.“
Štúdia BRIDGES odhalila, že génové mutácie, ktoré sa považovali za nedôležité v súvislosti s rakovinou prsníka, BRCA1 a BRCA2, sú predsalen významné. Toto zistenie umožňuje usmerňovať riziko vzniku rakoviny prsníka u ľudí postihnutých týmito zmenami génov.
Gény pomáhajú vysvetliť úlohu rasy pri riziku rakoviny prostaty
Ak ste černoch, vaše riziko rakoviny prostaty je o 75% vyššie ako u belocha a rakovina prostaty je viac ako dvakrát smrteľnejšia. Výskum teraz pomáha zamerať sa na genetické riziká pre ľudí rôznych rasových a etnických skupín. A to by podľa odborníkov mohlo viesť k skoršej detekcii u mužov všetkých rás. Boli odhalené ďalšie desiatky rizikových faktorov, ktoré by mohli lepšie pomôcť určiť pravdepodobnosť vzniku rakoviny prostaty.
Nová štúdia priniesla údaje zo štúdií genómového karcinómu prostaty po celom svete vrátane Spojených štátov, Ghany, Japonska, Švédska a Spojeného kráľovstva. Štúdia je označovaná za najrozmanitejšiu genetickú analýzu rakoviny prostaty vôbec. Zahŕňala mužov afrického, ázijského, hispánskeho a európskeho pôvodu. Vedci porovnali genomické údaje od viac ako 107 000 mužov s rakovinou prostaty s kontrolnou skupinou 127 000 mužov bez rakoviny prostaty.
Pomocou modelu na hodnotenie rizika založeného na súhre genetických rizikových faktorov výskumníci zistili, že pre mužov afrického pôvodu je rakovina dedičná dvakrát pravdepodobnejšie ako pre mužov európskeho pôvodu. Muži ázijského pôvodu zdedia asi tri štvrtiny rizika bielych mužov. To je dôkaz, že genetika hrá určitú úlohu vo frekvencii rakoviny prostaty medzi rôznymi rasovými skupinami. Navyše čierni muži majú vyššiu pravdepodobnosť agresívnej formy ochorenia a úmrtia na rakovinu prostaty.
Stačí mutovaný gén od jedného rodiča a rastie riziko, že je rakovina dedičná
Väčšina prípadov rakoviny pľúc nesúvisí s dedičnými genetickými zmenami. Tieto druhy rakoviny sú spojené so somatickými mutáciami, ktoré sa vyskytujú iba v určitých bunkách pľúc.
Ak rakovina pľúc súvisí s dedičnými genetickými zmenami, riziko rakoviny sa riadi autozomálnym dominantným vzorom, čo znamená, že jedna kópia zmeneného génu v každej bunke je dostatočná na zvýšenie šance na rozvoj ochorenia (stačí zmenený gén od jedného z rodičov a hrozí, že je rakovina dedičná).
Menej ako 10% pacientov s rakovinou pľúc má skutočne dedičnú predispozíciu. Najmenej pochopený model je známy ako „rodinný“, ktorý predstavuje až 25% prípadov. Postihnutí pacienti majú rodinnú anamnézu rakoviny pľúc. Jednotlivci z týchto rodín sú vystavení zvýšenému riziku vzniku rakoviny pľúc, aj keď riziko nie je také vysoké ako pri dedičných syndrómoch. Mať jediného postihnutého príbuzného prvého stupňa (rodiča, dieťaťa, súrodenca) zvyšuje riziko 1,7-násobne oproti riziku bežnej populácie. Riziko sa ďalej zvyšuje, ak majú dvaja príbuzní prvého stupňa rakovinu pľúc alebo ak je indexovaný prípad diagnostikovaný pred dosiahnutím veku 55 rokov.
Rakovina pľúc je najbežnejšou rakovinou a hlavnou príčinou úmrtnosti na rakovinu na celom svete.
Výskum rakoviny pľúc v Číne odhalil podrobný katalóg génových mutácií u pacientov s rakovinou, ktorý podrobne popisuje génové mutácie EGFR, ALK, KRAS, HER2, PIK3CA, MET, BRAF, HRAS, CTNNB1 a ďalšie gény týkajúce sa vzťahu k pohlaviu, veku, fajčeniu a patologické prejavy.
V Číne bolo v roku 2014 diagnostikovaných takmer 3 804 000 prípadov rakoviny pľúc (2 114 000 mužov, 1 690 000 žien). Čo je viac ako 10 422 prípadov diagnostikovaných každý deň.
Fajčenie je hlavnou príčinou rakoviny pľúc. Približne 20% fajčiarov si počas života vypestuje toto smrteľné ochorenie. No nefajčiari so zvýšeným rizikom rakoviny pľúc majú rakovinu väčšinou v rodine. Ženy s rakovinou pľúc sú v porovnaní s mužskými pacientmi mladšie a pravdepodobne nikdy nefajčiali.
Fajčenie má vzťah s mutáciami
V štúdii bolo zapojených viac nefajčiarov (67%) ako fajčiarov (33%). Medzi mužskou populáciou bolo 49% fajčiarov a 33% nefajčiarov. Zatiaľ čo medzi ženskou populáciou bolo 12% fajčiarok a 79% zo zúčastnených žien boli nefajčiarky. U zvyšku pacientov v štúdii nebolo zistené, či fajčia/fajčili alebo nie.
Ukázalo sa, že fajčiari s rakovinou pľúc mali genetické mutácie EGFR, KRAS, ALK, BRAF, PIK3CA, HRAS, CTNNB1, HER2 a MET, zatiaľ čo u nefajčiarov s rakovinou pľúc boli zistené všetky génové mutácie spájené s rakovinou pľúc.
Rakoviny pľúc sa tradične delia na nemalobunkový karcinóm a malobunkový karcinóm pľúc, pričom na prvý z nich pripadá 80% prípadov. Medzi Európanmi a východoázijskými obyvateľmi existujú veľké rozdiely, ktoré by mohli byť spôsobené hlavne rozdielmi vo fajčiarskych návykoch, pričom väčšinou sú riadiacimi génmi EGFR a KRAS.
Nemalobunkový karcinóm pľúc sa začína zmenami v génoch. Tieto zmeny, nazývané „mutácie“, spôsobujú, že sa pľúcne bunky vymknú spod kontroly. Ako spôsobujú génové mutácie rakovinu? Zmeny v DNA môžu mať dva veľké účinky:
1/ „Zapnutie“ génov, ktoré pomáhajú bunkám rásť, deliť sa alebo zostať nažive.
2/ „Vypnutie“ génov, ktoré zaisťujú, že sa bunky rozdelia alebo zomrú v pravý čas.
Aj keď nie je rakovina dedičná, výskyt v rodine aj tak zvyšuje riziko
Pri rakovine hrubého čreva má asi 5% pacientov abnormálny gén od svojich rodičov, ktorý predurčuje na rozvoj kolorektálneho karcinómu. Tento gén je často spájaný aj s inými typmi rakoviny, ktoré môžu vzniknúť v rôznych orgánoch.
Okrem chirurgickej starostlivosti je podľa Dr. Davida Liska z Weissovho centra pre dedičnú kolorektálnu neopláziu v Clevelande veľký záujem aj o chemoprofylaxiu. Existujú veľmi zaujímavé a povzbudzujúce štúdie týkajúce sa liekov, ktoré môžu zabrániť vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Pacienti a ich rodiny sú zapísaní do dedičného registra, ktorý pred asi 40 rokmi založil Dr. Jagelman, podľa ktorého je register pomenovaný. Register umožňuje perspektívne, do budúcnosti, sledovať pacientov a ich rodiny za účelom prevencie a efektívnejšej liečby. Register slúži aj na ďalšie skúmanie toho, prečo je rakovina dedičná, resp. opakujúca sa v rodine, aj keď na tom nemajú podiel gény.
Riaditeľ centra Dr. Liska upozorňuje na nový trend v súčasnej populácii:
„Nárast rakoviny hrubého čreva u mladších ľudí je skutočne alarmujúci. Nejde len o pacientov s rakovinou hrubého čreva mladších ako 50 rokov, ale rastie aj počet prípadov 20- a 30-ročných pacientov s metastázami.“
Skôr než sa rakovina krvi prejaví, poznať ju v bunkách
Poprední odborníci na rakovinu z Birminghamskej univerzity vyriešili dlhodobú otázku, ako rôzne typy mutácií iba v jednom géne spôsobujú rôzne typy chorôb. Pod vedením profesorky Constanze Bonifera študovali gén známy ako RUNX1, ktorý je zodpovedný za riadenie tvorby všetkých krvných buniek a je často mutovaný v prípade rakoviny krvi. Výsledky výskumu ukázali, že rovnováha typov buniek v krvi je ovplyvnená oveľa skôr, než sa predpokladalo. Je to obzvlášť dôležité pre rodiny, ktoré nesú mutantný gén, a teda je u nich teoreticky rakovina dedičná. Tento výskum publikovaný v Life Science Alliance otvára možnosť identifikovať skoré zmeny v bunkách pacientov nesúcich mutáciu ešte skôr, ako sa prejaví akákoľvek choroba – zvyšuje sa ich šanca na prežitie.
Najdôležitejšie zistenia prinieslo štúdium mutácií prebiehajúce v rodinách, ktoré predisponujú svojich členov k chorobám ako sú vrodená porucha krvných doštičiek (FPD) a akútna myeloidná leukémia (AML). AML je agresívna rakovina bielych krviniek, zatiaľ čo pri FPD je narušená schopnosť produkovať krvné zrazeniny potrebné na zastavenie krvácania. Pred touto štúdiou nebolo úplne jasné, prečo zmeny len v jednom géne spôsobujú toľko rôznych chorôb. Tento tím zistil, že každá mutácia RUNX1 zmenila bunky iným spôsobom a mala iný vplyv na aktivitu génov. Výskum ukázal, že nie je dôležité len to, či sa mutácia génu vyskytuje, ale kde presne v reťazci DNA k nej dôjde. Existencia mutácie hovorí o zvýšenom riziku rakoviny, pričom umiestnenie mutácie odhaľuje druh zmeny vývoja krviniek. Pochopenie ďalších informácií o tom, aké konkrétne zmeny vedú k ochoreniu, pomôže v budúcnosti prispôsobiť liečbu, čo zvyšuje možnú šancu na prežitie. Nasledovať bude vývoj nových jednotlivých liečebných postupov, pre obnovenie normálneho vývoja krviniek.