Prečo priberám môže vysvetľovať aj strava mamy v tehotenstve

To, ako sa obezita rozširuje za posledných 50 rokov je významným problémom verejného zdravia. Otázku „Prečo priberám?“si kladie stále viac ľudí. Pri tom, obezita je druhá najbežnejšia príčina smrti. A dá sa jej predísť! Obezita vyžaduje viacnásobné liečebné stratégie, niekedy aj celoživotnú pozornosť a starostlivosť. Podľa štúdie zverejnenej na jar 2020 môže strata hmotnosti o 5% až 10% významne zlepšiť zdravie, kvalitu života, aj ekonomickú záťaž človeka.

Na Slovensku má 7 z 10 dospelých mužov nadváhu alebo obezitu (68.9%). U žien je to 6 z 10 žien (56.2%). Tieto údaje prezentovala v apríli 2020 doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.

BMI a obezita na Slovensku

Či má osoba nadváhu, či je príliš chudá alebo či má vhodnú telesnú hmnotnosť sa počíta kombináciou BMI (Body Mass Index) a merania obvodu pása. Ideálna je výsledná hodnota BMI medzi 18,5 – 24,9 kg/m2. Vyššia hodnota znamená nadváhu a menej značí, že by mala osoba zo zdravotných dôvodov pribrať. BMI sa počíta ako podiel hmotnosti v kilogramoch a výšky v metroch umocnenej na druhú (kg : m2 =BMI; napríklad 58 : 1,632=21,8). Na Slovensku má 1 980 000 dospelých osôb BMI nad 25 kg/ma 33 000 dosleých osôb (1 %) má BMI dokonca vyššie ako 40 kg/m2.

Prečo priberám a môžu za to gény?

Obezita je dôsledkom nespočetného množstva genetických, kultúrnych a spoločenských faktorov. Z rôznych genetických štúdií vyplynulo, že obezita je mimoriadne dedičná. Viacero génov bolo spojených s nadváhou a priberaním. Medzi ďalšie príčiny obezity patria, napríklad, znížená fyzická aktivita, nespavosť, endokrinné poruchy, užívanie určitých liekov, dostupnosť a konzumácia sacharidov a potravín s vysokým obsahom cukru a znížený energetický metabolizmus. Najväčščí prírastok hmotnosti a obvodu pása je u osôb s krátkym alebo naopak dlhým spánkom. Preto, ak niekto pátra po príčine „prečo priberám?“, keď má toľko aktivít, že ani nespí, jedným z dôvodov môže byť aj nedostatok spánku.

Gény a iné faktory prispievajúce k nadváhe

Jedlo, ktoré sa konzumuje, najmä strava s vysokým obsahom kalórií, sa často uvádza ako jeden z hlavných faktorov zvýšeného výskytu obezity. Ide o nedostatok rovnováhy medzi príjom a výdajom energie. V priebehu rokov sa v mnohých genetických štúdiách, ako napríklad v štúdiách monogénnych dvojčiat, v adopčných štúdiách, popri základnom vedeckom výskume na zvieracích modeloch objasnili gény ako jedna z príčin obezity. Ide o gény, ktoré regulujú metabolické procesy. V súčasnosti identifikované gény vysvetľujú zhruba 10% rizika obezity. Jeden z týchto génových defektov (nedostatok leptínu) sa účinne lieči náhradou hormónov. Skúmanie génu MC4R je už rutinne súčasťou skúmania nadváhy ťažko obézneho dieťaťa. Najzaujímavejšie je, že všetky doteraz vedou opísané genetické defekty spojené s obezitou narušujú mechanizmy sýtosti.

Či ste schopný cítiť sa sýty a ako intenzívne cítite hlad sa môžete dozvetieť aj z DNA analýzy Weight Sensor.

Medzi najčastejšie syndrómy spojené s obezitou patria podľa autorov Panugantiho, Nguyena a Kshirsagara: Prader Williho syndróm a MC4R syndrómy, menej časté sú syndróm krehkého X (FXS), Bardet-Beidlov syndróm, vrodený Wilson Turnerov nedostatok leptínu a Alstromov syndróm. 

Ako vplýva fetálne programovanie na to prečo priberám

Ľudia sú zvlášť citliví na podnety prostredia počas embryonálneho vývoja. Štúdie naznačujú, že to, čo sa deje s telom matky v tehotenstve, môže spôsobiť trvalé zmeny v génovej expresii a ovplyvniť riziko obezity aj, keď už bude dieťa dospelelé. Je to koncept známy ako fetálne programovanie. To zvyšuje možnosť, že skúsenosti matky počas tehotenstva, ako napríklad podvýživa, môžu ovplyvniť ďalšiu generáciu.

V zime 1944 – 45 nemecká blokáda vyhladovala západnú časť Holandska. Výsledný hladomor, známy ako Hongerwinter („Hunger Winter“), zabil viac ako 20 000 ľudí. Robert Waterland, ktorý študoval vplyv výživy na vývoj zistil, že ženy, ktoré otehotneli ku koncu hladomoru, a preto boli podvýživené iba v prvom trimestri tehotenstva, mali deti s vyššou mierou obezity oproti deťom narodeným pred a po hladomore. Tehotné ženy, ktoré už boli v druhom trimestri, keď začal hladomor, však mali deti s nižším rizikom obezity.

Tejto téme sa venuje článok v časopise Nature. „Bola to skutočne jedna z prvých demonštrácií genetického programovania,“ hovorí Margaret Morris, výskumníčka obezity na University of New South Wales v austrálskom Sydney. Dôkazy naznačujú, že tieto zmeny boli výsledkom epigenetiky – chemických značiek, ktoré môžu zmeniť génovú expresiu bez zmeny genetického kódu. Keď sa vedci pozreli na gény detí počatých ku koncu holandského hladomoru, zistili rozdiely v prevalencii metylových skupín (najbežnejšia epigenetická značka) na géne zvanom IGF2, ktorý kóduje hormón podporujúci rast počas tehotenstva. Deti, ktorých matky hladovali počas ranej fázy tehotenstva, mali na IGF2 menej metylových značiek ako ich súrodenci rovnakého pohlavia, ktorí sa nevyvíjali v maternici počas hladomoru. Tieto značky v DNA majú tendenciu vypínať gény.

Aj strava otcov vplýva na priberanie detí v dospelosti

 Epigenetika obezity sa netýka iba matky. Aj otec môže svojou skúsenosťou ovplyvniť sklon dieťaťa k nadváhe. Keď vedci z Austrálie kŕmili samcov potkanov mastnou stravou, potkany, podľa očakávania, priberali na váhe a objavili sa u nich príznaky cukrovky. Zdá sa však, že prírastok hmotnosti prekvapivo ovplyvnil aj dcéry týchto prekrmovaných potkanov. Potomkovia, samice, mali problémy s kontrolou hladiny inzulínu napriek tomu, že samé sa už stravovali normálne. A štúdia zverejnená v roku 2013 ukázala, že deti s obéznymi otcami mali menšiu metyláciu v konkrétnej oblasti génu IGF2 ako deti, ktoré sa narodili chudým otcom. Čiže gény boli podobne naprogramované k ne/aktivite ako u matiek v tehotenstve.

Tieto štúdie naznačujú, že skúsenosti rodičov môžu mať výrazný vplyv na zdravie ich detí. Vedci si kedysi mysleli, že epigenetické značky sa nedajú prenášať z rodiča na dieťa prostredníctvom spermií alebo vajíčok, pretože akékoľvek epigenetické známky, ktoré tieto bunky nesú, sa po oplodnení vymažú. Štúdia z roku 2013 však zistila, že niektoré metylové značky môžu uniknúť procesu preprogramovania – to naznačuje, že epigenetická značka vo vajíčku a v spermii by sa mohla preniesť z generácie na generáciu.

To, prečo priberám ovplyvňujú aj baktérie v čreve

Existuje súvislosť medzi množstvom baktérie Christensenellaceae v ľudskom čreve a  indexom telesnej hmotnosti (BMI) v rôznych populáciách a vo viacerých štúdiách. Goodrich a kol. pozorovali, že Christensenellaceae významne obohacovala črevnú mikroflóru u jedincov s normálnym BMI (18,5–24,9) v porovnaní s obéznymi ľuďmi (BMI ≥ 30). Zdá sa, že  Christensenellaceae reagujú na stravu. Dôkazy poukazujú na úlohu baktérie pri fermentácii bielkovín a vlákniny. Štúdie stravy spájajú Christensenellaceae, podľa Jillian L. Watersa a Ruth E. Leyovej, so zdravými stravovacími návykami a s nízkym obsahom rafinovaného cukru, vysokým príjmom ovocia a zeleniny.


Obezita je nadmerná alebo abnormálna akumulácia tukov alebo tukového tkaniva v tele. Poškodzuje zdravie zvýšením rizika vzniku cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb, hypertenzie a hyperlipidémie. Podľa Stephena O’Rahilly a I. Sadaf Farooqiovej je hlavným rizikovým faktorom pre predčasnú smrť na kardiovaskulárne ochorenia,  metabolické poruchy a určité druhy rakoviny. Obezita je komplexné ochorenie a má viacero príčin. Zvyšuje aj finančné náklady na zdravotnú starostlivosť. Výskumami je dokázené, že sklon k obezite neustále rastie vo väčšine rozvinutých, aj rozvojových krajín. A to je dôvodom, prečo tento znepokojivý stav možno nazývať epidémiou obezity.