Príznaky vyhorenia môžu pociťovať aj učitelia a zdravotníci

Príznaky vyhorenia

Každému sa to z času na čas stáva – príznaky vyhorenia. Naše životy sú plné povinností ako práca, pomoc iným, starostlivosť o rodinu. Niekedy, keď sme príliš zaneprázdnení zabúdame spomaliť a odpočívať. To je stav, kedy sa môže objaviť vyhorenie.

Vyhorenie je forma vyčerpania spôsobená dlhodobým pocitom preťaženia. Je to výsledok nadmerného a dlhotrvajúceho fyzického a duševného stresu. V mnohých prípadoch vyhorenie súvisí s prácou. Vysoké pracovné požiadavky majú za následok neustále preťaženie a v konečnom dôsledku emočné vyčerpanie.

K syndrómu vyhorenia dochádza, keď sme zahltení, emocionálne vyčerpaní a nedokážeme držať krok s nepretržitými požiadavkami. Syndróm vyhorenia môže mať vplyv na fyzické a duševné zdravie, ak sa mu nevenuje pozornosť. Vyhorenie nám bráni byť produktívni. Odoberá energiu, takže sa cítime beznádejne, zatrpknutosto, nahnevane. Účinky vyhorenia môžu negatívne vplývať na domov, prácu a spoločenský život. Dlhodobé vyhorenie môže spôsobiť aj zníženie imunity a ľahšie prepuknutie zdravotných problémov. Či sa osoba ubráni vyhoreniu závisí aj od génov. Niektorí ľudia sú predisponovaní k menšej odolnosti voči stresu.

Boli identifikované 3 typy syndrómu vyhorenia, každý s vlastnou príčinou:

  1. Vyhorenie z preťaženia, keď pracujete stále tvrdšie a horlivejšie až natoľko, že môžete byť ochotný/á riskovať svoje zdravie a osobný život, aby ste sa vo svojej práci cítili úspešne.
  2. Vyhorenie z nedocenenia, keď práca neposkytuje príležitosti na vzdelávanie a rozvoj alebo nedáva priestor pre profesionálny rast. Nedocenenie môže znižovať motiváciu a na druhej strane podporuje prokrastináciu a citové otupenie.
  3. Vyhorenie z pocitu neschopnosti, ak sa v práci nedarí. Môžeme si myslieť, že sme nekompetentní alebo neschopní držať krok so svojimi povinnosťami. Pochybujeme o svojich schopnostiach, talente alebo úspechoch.

Príznaky vyhorenia u zdravotníkov

Za závažné príznaky syndrómu vyhorenia sa považujú emočné vyčerpanie, citová otupenosť a slabý pocit profesionálneho úspechu. Ak sa vyhorenie nelieči, neblahé vedľajšie účinky syndrómu vyhorenia môžu viesť k zlému pracovnému výkonu, vysokej miere fluktuácie, alebo dokonca k samovražde.

V pandemickom roku 2020 sa viacero prieskumov venovalo syndrómu vyhorenia u zdravotníkov. V USA vydala komora zdravotných sestier aj článok s tipmi ako sa vyhnúť vyhoreniu. Hovorí aj o to, že je dôležité, aby boli nadriadení schopní identifikovať príznaky vyhorenia u kolegov. „Keď sa cítia prepracovaní, fyzicky a psychicky vyčerpaní, znižuje to morálku personálu a môže to mať za následok rezignáciu a nestabilitu na pracovisku.“ To by mohlo byť aj odkaz pre manažment našich nemocníc.

5 rád, ktoré platia nielen pre zdravotníkov:

  1. Rozvíjať pevné medziľudské vzťahy:Pevné vzťahy na pracovisku a doma majú rozhodujúcu úlohu v boji proti syndrómu vyhorenia. Porozprávať sa o emocionálnej tiesni a rovnováhe medzi osobnými a profesionálnymi tlakmi pomáha vyrovnať sa s vysoko stresovými situáciami.
  2. Stanovte hranice medzi pracovným a osobným životom:Odporučenie zdravotnej sestry Tiny Gerardi, ktorá zastupuje zdravotné sestry v štáte Tennessee, ako predchádzať vyhoreniu je: „Keď sa skončí smena, zanechaj akékoľvek myšlienky, pocity a sťažnosti týkajúce sa práce v práci a daj si pozor, aby si čas strávený doma zameral/a na rodinu, priateľov a na činnosti, ktoré ťa bavia. Buď prítomný/á a dbaj na to.
  3. Dostatočne sa vyspať:Odborníci odporúčajú, aby v závislosti na časovom rozvrhu, osoba spala najmenej 8 hodín denne. Dostatok spánku môže zlepšiť bdelosť, koncentráciu, vytrvalosť, náladu a motiváciu.
  4. Starostlivosť o fyzické a duševné zdravie:Viacerí odborníci zdôrazňujú dôležitosť dodržiavania pravidelného cvičebného režimu spolu s vyváženou stravou. Stačí aspoň 30 minút fyzickej aktivity denne, vrátane prechádzok počas prestávok v práci. Cvičenie povzbudí telo aj myseľ.
  5. Terapeutické alebo asistenčné programy:V niektorých profesiách je možné využívať terapeutické alebo poradenské služby poskytované v rámci zamestnania. Tieto typy služieb môžno nájsť samozrejme aj mimo práce.

Môže iba práca za emocionálne vyčerpanie?

Podľa transakčného modelu stresu a jeho zvládania nemôže za príznaky vyhorenia iba práca. Tento model pripisuje vznik stresu interakciám medzi človekom a prostredím, keď je výsledkom strata alebo niečo škodlivé, ohrozujúce, vyčerpanie osobných zdrojov a schopností prekonávať problémy. Dlhodobé vystavenie stresu a nezvládanie stresu môže vyústiť do vyhorenia. Pokiaľ ide o vzťah medzi skúsenosťami v práci a mimo nej,  práca nemôže byť izolovaná od iných aspektov života človeka. Kontext života človeka vždy slúži ako dôležité pozadie, ktoré je potrebné brať do úvahy pri porozumení procesu stresu a emocionálnych zážitkov človeka. Rozličné oblasti života sa vzájomne ovplyvňujú a tieto procesy sú často založené na konflikte práca-rodina.

Psychológovia hovoria o 3 mechanizmoch vysvetľujúcich ako skúsenosti mimo pracovného života môžu spôsobovať emocionálne vyčerpanie:

  1. Stresor v súkromnej sfére, ako nešťastný vzťah, môže vyvolávať zlú náladu. Ak sa k tomu pridá nárast požiadaviek v práci, to len urýchli emocionálne vyčerpanie.
  2. Vyčerpanie zdrojov ako čas, pozornosť a energia v jednej sfére je problémom, keď ich v inej oblasti života nedokážeme znova načerpať. Napríklad, v prípade času – vyťažujúce rodinné povinnosti a málo času na odpočinok od práce môžu zväčšiť emocionálne vyčerpanie, pretože tieto zdroje chýbajú aj v pracovnom prostredí.
  3. Efekt medzipamäte alebo postupného dopĺňania zdrojov popisuje súhru medzi zdrojmi z jednej oblasti a požiadavkami z inej. Napríklad emocionálna podpora od rodiny a priateľov by mohla slúžiť ako užitočná stratégia zvládania nadmerných pracovných požiadaviek, aby sa predišlo emocionálnemu vyčerpaniu.

Prechod na online vyučovanie postupne vyvoláva príznaky vyhorenia u učiteľov

Po mnoho rokov sa považujú zamestnanci v sociálnych službách za osoby s osobitným rizikom syndrómu vyhorenia. K takýmto profesiám patrí aj učiteľstvo. Učitelia významne prispievajú k učeniu študentov a rozvoju ďalšej generácie. Emočné vyčerpanie zhoršuje kvalitu pracovného výkonu učiteľov, a preto je obzvlášť dôležité spoznať prediktory vyhorenia učiteľov.

Niekoľko štúdií ukázalo, že hodnotu práce učiteľa zvyšujú pozitívne interakcie so žiakmi a podporujúce vzťahy s kolegami a mentormi. Oproti tomu pracovnou záťažou sú problémy vo zvládaní triedneho kolektívu, náročné vzťahy so žiakmi, časová tieseň, organizačné úlohy a nedostatok podpory zo strany kolegov.

V Kanade urobili na začiatku pandémie COVID-19 prieskum ako sa 1626 učiteľov, vyrovnávalo s novými podmienkami a narastajúcimi novými pracovnými požiadavkami. Po prvých troch mesiacoch zaznamenali u učiteľov nárast vyčerpania a citovej otupenosti. Na druhej strane sa tiež zvýšilo nasadenie vo vedení triedneho kolektívu a zvýšil sa pocit úpechu.

Postoj učiteľov k zmenám a k online vyučovaniu

Pri podpore učiteľov zavádzať nové spôsoby učenia vyžadované pandémiou COVID-19 sa musia riešiť 3 zložky ich postoja: kognitívna zložka (názory a myšlienky), emocionálna (afektívna) zložka, behaviorálna zložka (týka sa sklonov k správaniu či konaniu). Treba tiež prizerať aj na prekážky, ktoré tejto zmene bránia. 

V prvom rade je potrebné venovať pozornosť dôvere učiteľov v zavádzané zmeny. Dôvera odkazuje na to, či jednotlivec verí v príčinu nového/zmeneného správania a či vidí význam v zmene pre dosiahnutie lepšieho stavu, než je ten súčasný. Ľudia, ktorí nedôverujú príčine zmeny majú skôr sklon odolávať zmenám. V prípade pandémie COVID-19 došlo k rôznym kognitívnym reakciám na prechod k online výučbe. Zatiaľ čo niektorí učitelia verili, že to bolo logické rozhodnutie pre udržania učenia a zároveň aj bezpečnosti, iní sa domnievali, že online hodiny poukazovali na nerovnosti a boli zbytočnou záťažou pre učiteľov a rodičov.

Učitelia, ktorí majú pozitívne presvedčenie a postoje k online výučbe, aby vo výsledku zvládli úspešne online vyučovanie. Naproti tomu, učitelia, ktorí vnímajú nedostatok zdrojov v porovnaní s pracovnými požiadavkami vyvolávajúcimi stres, majú negatívne postoje a pocity ku zmene. V treťom prípade môžu byť ich postoje naklonené zmenám, no nedostatok zdrojov a množstvo prekážok, prevážia. V obidvoch prípadoch negatívneho prístupu bude online výučba pre učiteľa náročnou výzvou a bude sprevádzaná stresom.

Kanadský prieskum ukázal, že od apríla do júna sa významne zmenili postoje učiteľov. A to nie k lepšiemu. Kognitívne zložky sa od skóre „pozitívny-pasívny“ znížilo na skóre „negatívny-pasívny“. To znamená, že mali negatívnejšie názory na zmeny, resp. pristupovali k nim pasívne. Afektívne zložky (emócie) sa zmenili k horšiemu o čosi miernejšie. Čo sa týka vyhorenia, učitelia boli omnoho viac emocionálne vyčepaní v júni ako v apríli. Tiež boli viac citovo otupení. Výrazne však vzrástol aj pocit zadosťučinenia, úspechu v procese výučby.

Ako pomôcť učiteľom, ak majú príznaky vyhorenia

Globálna pandémia zmenila školskú dochádzku a výučbu spôsobmi, aké sme ešte nezažili. Od učiteľov sa vyžadovalo, aby v čase neistoty pre seba i svojich študentov veľmi rýchlo upravili svoju pedagogiku. Mnohí to považovali za krátkodobú zmenu, ktorá sa však nepreukázala ako realita.

V krajinách ako je Slovensko, kde sa vo výučbe online pokračovalo aj v novom školskom roku by bolo určite prínosom podrobne preskúmať kognitívne, afektívne a behaviorálne zložky postojov učiteľov k zmenám vo výučbe. Následne by sa vedelo, ako pristupovať k podpore pedagógov.

Na začiatku koronakrízy v roku 2020 uviedli V. Dorcet a kolektív vo svojich odporúčaniach pre UNESCO, že

„Pokiaľ sa nebudeme zaoberať celkovou pohodou učiteľov, budeme mať v kontexte vzdelávania viac problémov, než odpovedí na túto krízu.“

Príznaky vyhorenia:

Typické príznaky vyhorenia na úrovni tela sú prevaha únavy a vyčerpania, chorľavosť, opakujúce sa bolesti hlavy a svalov, zmena chuti do jedla, spavosť alebo problémy so spánkom.

Na psychickej úrovni sa objavujú príznaky vyhorenia ako pocit zlyhania, sebaspochybňovanie, pocit bezmocnosti, pocit osamotenia, strata motivácie v príjemných aktivitách, negatívne výhľady do budúcnosti, nespokojnosť, nepreberanie zodpovednosti, sociálna izolácia, odkladanie povinností, využívanie jedla/drog/alkoholu ako prostriedok na zvládanie stresu, kolísavé pracovné nasadenie.