Ultra spracované jedlá sú tiež príčinou civilizačných chorôb

Posledné roky sa v Európe, v Amerike a Austrálii robilo niekoľko dlhodobých štúdií, ktoré posudzujú ultra spracované jedlá a ich vplyv na zdravie a obezitu. Ultra spracované jedlá sú také, ktoré prešli už veľa procesmi spracovania, kým je z nich finálne jedlo. Najznámejšie sú polotovary, ktoré si len rýchlo prihrejeme, rozmrazíme, rýchlo sa uvaria alebo fast foody, ktoré nám pomáhajú v zhone pracovných dní. Patrí medzi ne však aj čokoláda, zmrzlina, koláče, müsli zmesi a podobne.

Štúdie sa zhodujú na tom, že výsledkom výskumu je spojenie týchto jedál s nárastom chuti do jedla, s vyšším kalorickým príjmom a zvýšeným predpokladom pre rozvoj chorôb ako rakovina, cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia a ochorenia dýchacích ciest. Ide o takzvané neprenosné choroby, ktoré si skôr vypestujeme životosprávou.

WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) špecifikovala množstvo úmrtí ročne na neprenosné choroby. Až 80% z nich majú na svedomí 4 skupiny ochorení:

  1. srdcovo-cievne ochorenia – 9 miliónov úmrtí ročne
  2. rakovina – 17,9 miliónov úmrtí ročne
  3. choroby dýchacích ciest – 3,9 miliónov úmrtí ročne
  4. cukrovka – 1,6 miliónov úmrtí ročne

Prečo nás ultra spracované jedlá vedú k nadváhe?

Zistilo sa, že ultra spracované jedlá nám dvíhajú apetít. Keď ich zjeme, nedostaví sa pocit sýtosti, ale naopak máme stále pocit, že ešte na niečo máme chuť. Je to preto, lebo tieto potraviny spúšťajú iné hormóny, presne opačné než tie, ktoré by nám mali napovedať, že sme sýti. V sledovaných skupinách zjedla vzorka ľudí na ultra spracovaných jedlách až o 500 kalórií, v priemere, viac ako vzorka odkázaná na menej spracované jedlá.

Čiže vplyvom týchto ultra spracovaných jedál nám viac chutí jesť, ale na druhej strane sú aj ľahšie dostupné. Pri pocite hladu ich do seba len hodíme a nepotrebujeme variť. Kúpime si len niečo do ruky a nemusíme sedieť pri stole. Alebo ich len zalejeme mliekom. Často sú tieto potraviny aj lacnejšie a sú už všade okolo nás. Prístup k jedlu je teda rýchly a jednoduchý a navyše sa javí, že tieto jedlá s rôznymi stimulantmi chute a konzervantmi nám aj viac chutia.

Dr. Hall z Národného inštitútu pre cukrovku, tráviace a obličkové choroby viedol štúdiu v laboratóriu s 20 sledovanými osobami počas jedného mesiaca. O tomto experimente informoval v BBC. Dvadsať ľudí sa vzdalo na mesiac svojho života a strávilo ho v laboratóriu. 14 dní dostávali ultra spracované jedlá, a potom rovnako nespracované jedlá, resp. málo spracované jedlá. Účastníci mohli jesť tak, ako chceli a vedci pozorne sledovali, čo prešlo ich perami.

V priebehu dní, ktoré boli venované ultra spracovaným potravinám, dobrovoľníci jedli v priemere o 508 kalórií denne viac a pribrali 1 kg a zvýšil sa im pomer telesného tuku.

Jedným z možných vysvetlení je vplyv priemyselne spracovaných potravín na hormóny, ktoré menia chuť k jedlu. Dr. Hall povedal pre BBC News: „Keď ľudia konzumovali nespracovanú stravu, jeden z hormónov potláčajúcich chuť do jedla (nazývaný PYY), ktorý sa ukázal v iných štúdiách ako obmedzujúci chuť do jedla, rástol aj napriek skutočnosti, že kaloricky jedli menej. “

Varovné signály pri výbere jedla:

  • zložité názvy ingrediencií, prísad a konzervantov alebo
  • viac ako 5 prísad na obale alebo
  • čokoľvek, čo by vaša babička nepoznala ako jedlo

Ultra spracované jedlá spojili s neprenosnými ochoreniami aj v Austrálii

Prierezovej štúdie sa v Austrálii zúčastnilo 12 153 osôb od 2 rokov. Ultra spracované potraviny sa podieľali 42.0% na príjme energie, nasledovali nespracované alebo minimálne spracované jedlá s 35.4%, spracované jedlá dodali 15.8% energie a spracované ingrediencie do jedál pridali svojich 6.8%.  Ukázal sa značný trend, že hladina všetkých sledovaných živín lineárne rástla s príjmom ultra spracovaných jedál: cukry z 22% na 82%, tuky od 6% na úroveň 11% a hustota príjmu energie zo stravy z 2% na 25%. Austrálski výskumníci preto uzatvárajú, že zredukovať ultra spracované jedlá by mohlo znamenať zlepšenie zdravia Austrálčanov, aspoň čo sa týka kontroly nadváhy a rozšírenia nenákazlivých chorôb v populácii.

Ultra spracované jedlá sú spájané už aj s cukrovkou

Nemecký výskumník z Centra výskumu rakoviny so svojím tímom, Bernard Srour, PharmD, MPH, PhD, upozorňuje, že ultra spracované potraviny už boli spájané so zvýšeným rizikom rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, úmrtnosti, depresívnych symptómov a metabolických porúch, „ale žiadna predchádzajúca potenciálna epidemiologická štúdia nehodnotila ich súvislosť s rizikom cukrovky 2. typu“, uviedol Srour. Nová štúdia naznačuje, že vysoká spotreba tzv. ultra spracovaných jedál je spojená so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu, nezávisle od iných rizikových faktorov, vrátane množstva a výživovej kvality stravy.

5 jednoduchých zvykov, ktoré vedú k dobrému zdraviu 

Výskumný tím z harvardskej univerzity študoval 34 rokov dáta 78 000 žien a 27 rokov dáta 44 000 mužov. Závery poukazujú na spojenie medzi zdravým životným štýlom a stavom kardiovaskúlárneho zdravia. Učastníci štúdie so zdravším životným štýlom trpeli o 82% menej prípadoch kardiovaskúlárnymi ochoreniami a o 65% menej osôb malo rakovinu. Ako výsledok uzavreli 5 jednoduchých zvykov, ktoré vedú k dobrém zdraviu:

1. Zdravá strava

Nie je to také ľahké, ako to znie, najmä keď žonglujete so svojimi pracovnými, rodinnými a spoločenskými záväzkami. Môže byť lákavé siahnuť po rýchlom občerstvení v obchodnom reťazci počas obednej prestávky alebo si objednať donášku počas neskorých večerov v kancelárii.

Nedávna štúdia uverejnená v britskom časopise The Lancet však zistila, že zlá strava je príčinou každého piateho úmrtia. Zlá životospráva môže tiež viesť k problémom ako je vysoký krvný tlak a cukrovka. Dobrá strava podľa vedcov obsahuje minimálne spracované celé potraviny a zrná, zeleninu, ovocie, orechy a akýkoľvek prírodný zdroj bielkovín (mäso, ryby, strukoviny, mlieko, vajíčka).

Ak to myslíte so zmenou stravovania vážne, môžete siahnuť po analýze DNA, ktorá presne odhalí, ktoré potraviny sú práve pre jednotlivca vhodné a ktoré sú na druhej strane škodlivé.

2. Pohyb

Je vedecky dokázané, že aj málo fyzickej aktivity je zdraviu prospešné. Známe osobnosti ako napríklad Lady Gaga, Oprah Winfrey, Sheryl Sandberg alebo Bill Gates, majú cvičenie ako každodennú prioritu.

Základ je vyhnúť sa pasivite, čo je problémom všetkých ľudí so sedavým zamestnaním. Pomôžu aj drobnosti ako pracovný stôl, pri ktorom sa stojí, stretnutia spojené s prechádzkou alebo 30 minút v telocvični ráno pred prácou.

3. Telesná hmotnosť

Zdravá telesná hmotnosť sa u jednotlivých osôb líši. Záleží aj od veku, výšky a váhy osoby. Počíta sa ako tzv. BMI (Body Mass Index), ktorý by mal byť medzi 18,5 – 24,9 kg/m2.

V praxi to znamená, že napríkad priemerne vysoká Slovenka s výškou medzi 160-165 cm sa môže pohybovať svojou hmotnosťou približne medzi 50-65 kg. Ideálna hmotnosť 163 cm vysokej ženy je 58 kg s obvodom pásu do 80 cm.

Má význam pravidelne sa vážiť vždy prvý deň v mesiaci, ako odporúča test na chudnutie WEIGHT SENSOR. To pomôže udržať pod kontrolou drobný nárast hmotnosti, ktorý sa ľahšie koriguje. Štúdia publikovaná v Medzinárodnom denníku obezity zistila, že tí, ktorí monitorovali svoju váhu menej často, častejšie priberali na váhe.

BMI si môžete prepočítať aj ako podiel hmotnosti v kg a druhej mocniny svojej výšky v metroch (kg : m2 =BMI; napríklad 58 : 1,632=21,8).

4. Alkohol

Ak si myslíte, že si dávate denne len mierne množstvo nejakého alkoholického nápoja, nemalo by to byť viac ako 1,5 dcl vína alebo jedno malé pivo. U mužov to môže byť 3 dcl vína a veľké pivo. Konzumovať denne viac alkoholu už nie je v poriadku. Ale dokázali by ste to ešte zredukovať? Napríklad na jeden nápoj týždenne. DNA analýza Toxo Sensor odhaľuje nakoľko je pre jednotlivca riskantný príjem alkoholu.

5. Fajčenie

Fajčenie má niekoľko rôznych zdravotných následkov. Niekto je geneticky chránení pred poškodením tkanív, iným osobám veľmi škodí aj pasívne fajčenie v malom množstve. Záleží od individuálnej schopnosti detoxikácie.